plače nocou
plače dňom
keď vidí krásu
slnečných lúčov
keď vidí krásu
hnedých vlasou
kvitne v nej ten kvet
rozvýja sa v nej
čerpá moju temnotu
mení ju na krásu
krásnu, jemnú, tichú
trblietajúcu
no mne nie je dovolené
ukázať ju
tú kvetinu
veď by sa jej zľakli
veď ju nechcú
veď majú tu svoju
jarnú letnú
farenú kvetinku
moja kvetinka ma raní
neúmyselne ma trýzni
je krásna
no no nikto ju nemá rád
asi ju nechápu
tak temnú
zvykli hľadať krásu
inú
snáď raz príde niekto
kto bude chcet cítiť jej vôňu
podíde bližšie
a otvorí si zmysly
otvorí sa celý
prijme ju, a pohladí
Báseň
Komentuj
4 komenty k blogu
1
mo0e
26. 9.sept. 2009 21:14
beautifull
2
Daniel, už sa ani nepamätám, kedy som od teba naposledy niečo čítala.
3
tak držím palce, aby niekto už prišiel.. lebo toľko temnoty na mňa na sobotu večer je moc Ale báseň je inak veľmi pekná..
Napíš svoj komentár