blkón mráz a bosé nohy . myslím na teba teras a vždy každou chvíľou si v mojej mysli nevim prečo práve ty opantala si ma raz a navždy srdce túži rozum smúti prežil som si svoje rany ale stále som odhodlaný neviem ako ty ale ja ľúbim navždy nebudem taký hlúpi nepoviem že IBA ty nepoviem ti jediná jedinou si bola ale názor zmenil sa odkedy si ma zabila nemám sa ľutovaŤ si vravela neviem však byŤ šťastný bez teba bez lasky je život pustinou s ňou je rozporávkou som naivný ja viem iný však nebudem tá rozprávka je stále živá hoc dýcha z posledného ale živá keĎ umrie možno zmením sa aj ja a budem aj ja ľahostajná sviňa povedal som viackrát že nádej umiera posledná teras to chcem zaklincovať nádej je energiou života. žiadna estetická úprava nebola vykonaná nemal som chuť a ani náladu Báseň 1 0 0 0 0 Komentuj