sedím na lavičke
čas mi medzi prsty uteká
a ja, s dušou básnika
sa tomu len prizerám

vonku svieti slnko
akoby aj ono cítilo,
že ten čas príliš rýchlo uteká.
pred chvíľou ešte svetla lúče mi hľadili tvár.
teraz keď hlavu zdvihnem
už je tma.
čas prirýchlo uteká.

prirýchlo na to,
aby sme si stihli uvedomiť,
že čas je najlepším lekárom
a najlepším katom.

čas srdce vylieči.
čas vie dve srdcia odlúčiť.
je doktorom, čo dobré správy prináša
a zlým poslom, ktorý smrť nám nosí.

a ja mám štrnásť
a už teraz viem, ako letí čas.
ja, s dušou básnika.

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár