Černoch sotil princetu na zem. Tajana so zviazanými rukami sa nemala ako brániť a padla na dlážku s rachotom a udrela si tvár. Cítila, ako jej po líci tečie pramienok teplej krvi.
S námahou sa jej podarilo sadnúť si. Bola ohromená. Takže Alza má teraz na svojej strane aj draky, uvažovala. Ešte včera Nane, ktorá teraz leží v bezvedomí, vravela, že ich Danstir určite zachráni. Vtedy tomu veľmi neverila, ale chcela veriť. Nechcela sa tak skoro vzdávať. Táto nádej však postupom času slabla a teraz, keď vedela, čoho je Alza schopná, nádej vystriedalo zúfalstvo a beznádej. Bola si istá, že hľadá poklad Svetov. Únava, ktorú cítila princeta sa nedala porovnať s bolesťou, smútkom a hnevom, ktoré vládli v jej duši. Ale predsa spánok vyhral s Tajana sa ponorila do nočných môr s drakmi, ktoré mali namiesto svojich hláv Alzinu.
Danstir sa zobudil nadránom presne v tú chvíľu, keď Tajana stála pred Alzou na pirátskej lodi. Mal veľmi nepokojné sny, ale keď sa zobudil, mal takú istú náladu. Pochmúrnejšiu než počasie, ktoré prebúdzalo svet do nového dňa. Mal zlú predtuchu, že sa niečo deje. To ho vyhecovalo a pobudil námorníkov. Prikázal rozprestrieť všetky plachty a vietor hnal malú Lorelay ďaleko, ďaleko, ďaleko.
Na poludnie sa pirát, ktorý mal službu na stráži, zvolal:
-Loď na obzore! Malá plachetnica s rozvinutými plachtami.
Alza sa len uškrnula. -A máme vtáčkov tam, kde som ich chcela mať!- mrmlala si sama pre seba.
-Nechajte ich tak. Keď sa priblížia na toľko, že budete môcť popreskakovať, všetkých ich pozabíjajte a doneste mi tú knihu!- rozkazovala panovačným tónom.
Na palube malej Lorelay to vrelo. Danstir posadnuto rozkazoval a posádka ich mlčky plnila.
-Zaútočíme!- velil kapitán a námorníci začali plniť delá.
-Pán kapitán, pirátska loď je nejaká pokojná. To je podozrivé. Radil by som vám neútočiť.- doľahol k Danstirovy Theodorov hlas. No Danstir len stál za kormidlom a nikoho nepočúval. Keď k pirátskej lodi doľahla prvá delová guľa, Alza sa strhla. Nečakala, že budú útočiť.
-Všetci mierte na tú všivavú krpatú loď! Poďme, nabiť delá a páliť!
Začala sa bitka medzi Lorelay a Alzou. Alza vyhrávala. Nariadila aby polovica pirátov preliezla na druhú loď. Piráti sa však nevedeli dohodnúť, kto z nich pôjde a začali sa vadiť. Stačila chvíľa nepozornosti a Danstir už bol na pirátskej palube. S šikovnosťou vytiahol dýku a bil sa hlava- nehlava. Piráti sa prestali hádať a kým sa spamätali, Danstir už skosil troch chlapov.
Námorníci na Lorelay stále útočili na pirátov. No Alza vzala bitku do vlastných rúk a Danstirovu loď padala guľa za guľou. Jedna z gúľ trafila podpalubie s pušným prachom. Malá Lorelay vzbĺkla. Alza vykríkla na pirátov, že čo si to dovoľujú. Povedala zabiť námorníkov a nie potopiť loď! Potrebovala tú knihu! Keď to Danstir, ktorý sa bil ako lev, zbadal, zvolal na námorníkov, nech preskočia na druhú loď. Tí sa nedali ponúkať a skákali. No Alza tiež nestála na jednom mieste a skočila na Lorelay. Tú knihu musí mať! Hneď zamierila do podpalubia. V prvej kajute nič nenašla. V druhej tiež nič. Do tretej sa nedostala, všade bol už dym a plamene. Zakliala a vybehla na palubu. Podlaha sa jej prepadávala pod nohami. Zapískala na svojej píšťalke. Ozval sa hukot a z mora sa vynoril Davila. Stihla ešte niečo schmatnúť z kormy a drakovi vyskočila na chrbát práve vtedy, keď spadol sťažeň.
Malá Lorelay sa celá zmietala v plameňoch. Ale Alza znova vyhrala. V rukách stískala knihu a víťazoslávne sa usmievala. Polovica pirátov skončila život pod Danstirovov dýkov. Avšak aj tak piráti mali nad nimi prevahu a všetkých zviazali. Alza prikázala, aby ich hodili do podpalubia k ostatným. Keď Tajana vydela vo dverách Danstirovu zmučenú tvár, potešila sa ako nikdy predtým.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár