Ako sa blížili na sever vonku poriadne prituhlo. Vydychovaný vzduch sa námorníkom zrážal do striebristých obláčikov pary. Alza im milosrdne rozviazala ruky. Tajana si pomyslela, že to bol jej najlepší skutok, ktorý vo svojom úbohom živote spravila.
Teraz bola noc a s Danstirom sa navzájom túlili k sebe, aby sa čím viac zohriali. Princeta spala. Danstir ju nevedomky hladil po vlasoch. Rozmýšlaľ. Čo s nimi bude, ak sa Alze naozaj podarí uskutočniť svoj hrôzostrašný drkotajúc zubami od zimy sa pýtal sám seba. Teraz, keď sa s Tajanou udobrili, keď všetko vyzeralo tak sľubne. Ale na druhej strane, rozmýšlaľ, bolo by to tak, keby neboli v životunebezpečnej situácii? Spánok, ktorý mu sklápal viečka, odniesol melancholické myšlienky a vystriedali ich nezmyselné sny.
Svitlo sivé ráno. Hmla bola taká hustá, že by sa dala krájať nožom. Alza sedela v líščom kožuchu sa stolom z kaučukového dreva. V izbe mala vykurovaciu piecku a aj tak jej oziabalo ruky. Sedela nad otvorenou Tajaninou rozpávkovou knihou. Mrmlala si popod nos nezmyselné slovné spojenia.
-...miesto, kde je to ukreté.... To je jasné. Určite sa tým myslí poklad.- rozmýšlaľa nahlas krutá vládkyňa.
-Ale KDE je to ukryté?- znova a znova si opakovala vety.
-...spletáva sa tam zamatová stužka a rad červených chrobáčikov...- Alze dávali rozlúštila len červených chrobáčikov. Lienky.
-...odpovedz na otázku ľahkú, len logika to pomôže...- to nechápala ALza vôbec.
-...Ak neuhádneš, o hlavu prídeš...-
To jej bolo jasnejšie, než čokolvek iné. Ak neuhádne príde o hlavu. A v tom sa jej hodili námorníci z malej Lorelay. Proste každý povie nejakú odpoveď. Ak neuhádne, o hlavu príde on a nie ona, Alza, kráľovná celej Zemi. Znova zjednotí rozdelené!
Zrazu buchla päsťou do stola! Musí to rozlúštiť. A začali si pre seba znova opakovať hádanku.
-Na mieste, kde nájdeš to,
po čom ti srdce piští,
sa splieta so zamatovou stužkou
a radom červených chrobáčikov.
Odpovedz na otázku ľahkú
len logika ti pomôže.
Tu srdce nič nezmôže.
to ťa čaká v ďalšej úlohe.
Ak neuhádneš
o hlavu prídeš.- Alze sa to všetko miešalo v hlave. Sedela nad tým celú noc. Ale na nič neprišla.
ALze sa hádanku nepodarilo rozlúštiť ani v ďalších dňoch. Pirátska loď sa nebezpečne približovala ku kartánskym brehom. Ešte vôbec nebolo vidieť pevninu, no Alza cítila, ako celá zem mierne vibruje od napätia. Na toto územie nevstúpila toľko rokov živá noha. Prenikli vďaka čarovnej knihe, v ktorej sa nachádzal kód smerníc. Alza si sama riadila loď. Už len čakala, kedy prerazí neviditeľný múr, ktorý Kartánsko oddelovalo od ostatného sveta.
Tajana mlčky sedela v chladnej kajute. Hlavu mala opretú o Danstirovo plece. Nana si tíško niečo šepkala s Nikolashom. Tí dvaja sa nejako zblížili, pomyslela si Tajana. Všetci sa teraz zbližujeme, teraz, keď nám hrozí nebezpečenstvo. A teraz o to väčšmi, keď sa blížime ku Kartánsku, rozmýšľala princeta a už hádam po stý krát rátala čiaročky na podlahe. Aj ona si všimla to divné chvenie zeme. Keď sa na to spýtala ostatných, aj oni vystrašene prikývli. Za oknami malej kajuty pirátskej lode aj cez deň bola taká tma, že Tajana prestala mať pojem o čase. Celý čas sa túlila k svojmu kapitánovi. Teraz však celé to chvenie vnímala ešte silnejšie. Vtom dnu vtrhol černoch a zavolal ich na palubu. Odviazal im nohy a všetci vyšli hore cez palubný otvor.
Vonku sa pred nich postavila Alza. Skôr ako stihla niečo povedať, zem sa poriadne zatriasla. Nanu s Tajanou shodilo z nôh. Danstir sa okamžite zohol a pomáhal prencete späť. No skôr ako sa stihli postaviť, prišla ďalšia vlna zemetrasenia. To boli na zemi všetci. Zem sa ešte raz zatriasla a vtom z pod morskej hľadiny začala vyliezať obrovská kamenná socha. Sčasti bola pokryté rašelinou a morskými riasami. Z mora vyliezla desať metrová kamenná morská panna.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár