-Vitajte v kódovanej krajine, cudzinci!- jej hlas znel tak hrozivo, že aj takému statočnému chlapovi ako bol Danstir, sa zablisol v očiach strach.
-Ocitli ste sa na tejto zemi len kvôli čistej krvi. Ale aj tak sa budete musieť podrobiť ťažkej skúške ak sa budete chcieť dostať do srdca Kartánska. Tu je prvá! Každý pasažier má právo na jednu odpoveď.- kamenná morská panna sa na chvíľu odmlčala. Jej skalnaté ústa sa prestali pohybovať. Alza vyštekla na námorníkov.
-Pozorne počúvajte, vy nuly! Každý odpovie! je mi jedno ako skončíte. Ale ak chcete prežiť, rozmýšľajte úporne!- vyhrážala sa im.
Soche sa znova pohli ústa a cez celý oceán sa ozýval hrubý jej hlas.
-Je pichľavá
je voňavá,
je krásna
a je škaredá.
Kvitne všade
zhynie bárskde...
Čo je to?-
Alza rozmýšľala. Napadal jej ruža. Mala sto chutí to vykríknuť. Ale pripomenula si, že jeden zlý pokus a je o hlavu kratšia. Vyzvala jedného z pirátov aby odpovedal. Šepla mu do ucha odpoveď.
No morská panna len zahrmela nesúhlasnú odpoveď a piráta zhodila z paluby. Alza zostala prekvapene stáť. Bola presvedčená, že ona má pravdu. Vždy mala pravdu. To ju rozčúlilo. Nahnevane fľochla na Dnastira, ktorý držal Tajanu za ruku. Princetu nemohla odsúdiť na smrť. Ešte ju potrebovala. Chcela jej spôsobovať bolesť, ktorú vedela veľmi ľahko v mladej princete vyvolať. Už len smrťou toho námorníka.
Danstir sa strhol. On? On má odpovedať? Rýchlo rozmýšľal. Po niekoľkých úvahách požiadal sochu, aby mu ešte raz odrecitovala hádanku. Tajana mu stisla ruku. Pozrel sa do jej oceánových očí, akoby v nich hľadal odpoveď.A našiel.
Sebavedome zvolal:- Láska!-
Alza sa štekavo zasmiala. No určite! Láska, taká hlúposť! Čakala, ako aj druhého námorníka zhodí socha z paluby. No na údiv krutej vládkyni morská panna súhlasne prikývla a ustúpila pirátskej lodi z cesty.
Danstir si uľahčene vydýchol. Poobzeral sa po svojej posádke a všade videl úsmev a vďaku. Alza pevne zovrela pery. Navelila plnou parou vpred, a väzňov poslala späť do kajuty.
Nana sa hodila bratovi okolo krku.
-Ďakujeme braček, zachránil si nás! Ako si na to vlastne prišiel? Ja som na lásku vtedy ani len nemyslela.-
-Možno práve v tom bola tá hádanka. Celé to vyvolá v človekovi strach a stiesnenosť. Preto nás ani len nenapadne niečo tak jednoduché a krásne ako je láska.- zamyslene prevravel Danstir. Po chvíli sa prebral zo zamyslenia a usmial sa na Tajanu. Tá ho pohladila po tvári a tiež sa usmiala.
Cesta pokračovala ďalej a život posádky malej Lorelay sa znovu vrátil do starých koľají. No po dvoch týždňoch sa rozkričal námorník, ktorý sedel vo vyhliadkovom koši, že vidí zem. A naozaj. Kartánsko je na obzore.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár