Tajana sedela na tráve. Dohodli sa, že sa tu počkajú. Lúka je dosť ďaleko od mesta, blízko potoka, proste úžasné podmienky na úkryt. Ale Tajana by aj tak radšej kráčala po Danstirovom boku a vystavovala sa nebezpečenstvu, ako ticho sedieť a čakať kým druhí niečo urobia.
No princeta dala Danstirovi sľub, a sľuby sa majú plniť.
Alza sa nervózne ako hladný lev v klietke prechádzala po parádnej hosťovskej izbe. Kráľ Kartánska jej pridelil celý apartmán a Alza sa až do informácie o úteku námorníkov, naparovala ani páv pred celým kráľovským dvorom. Poklad Svetov mala už na dosah ruky, a predsa jej unikal. Bez princety sa neodvážila urobiť čo i len krok. Tajana má kartánsku krv, musí ju mať zo sebou. A potrebovala veľa ľudí, ak by sa mala zopakovať situácia s morskou pannou. Rozzúrená bola aj pre nerozriešenú hádanku z Knihy.
-...zamatová stužka, preboha o čom tam trepú? Mám zájsť za nejakou babizňou z jarmoku a kúpiť stužky alebo čo?- namrzene si mrmlala popod nos. Ak niekto nemal ani štipku predstavivosti, tak to bola zaručene Alza. Nevedela, že svet môže byť pomocou snov oveľa krajší a znesiteľnejší.
Tajana sedela v tieni veličizného duba. Pozerajúc do neba viedla s Theodorom zložitý rozhovor.
-Myslíte si, že sa Alze podarí ukradnúť poklad pred nami?
-Nie, princeta, to si nemyslím. Alza je strachopud a je presvedčená, že potrebuje pravú kartánsku krv.
-A nepotrebuje?- prekvapene sa spýtala Tajana.
-To som nepovedal princeta. Ale nemyslím si, že je potrebné dokazovať krv aj pri dobytí pokladu. Keď sa už človek dostal cez hranice krajiny...-
-A prečo ho ešte nezískal nikto z tunajších ľudí?
-Medzi Kartáncami sa poklad Svetov traduje skôr ako rozprávka. Väčšina z nich neverí, že naozaj existuje.
Princeta sa znovu zahľadela do neba. Slnko sa už pomaly blížilo k obzoru. Myslela na Danstira. Myslela na to, akoby im bolo dobre, keby nemuseli naháňať Alzu. Ale ona musí. Keď splní poslanie, jej sny sa hádam stanu skutočnosťou.
-
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár