V tejto dobe bola v meste plesová sezóna. Každú noc sa na hrade konal bál vo veľkej sále mohutného zámku. Pestré, drahé, zlatom, diamantami a inými všakovakými šperkami vyzdobené šaty namyslených paničiek sa len tak hemžili v sále. Vážni páni odovzdane sprevádzali svoje nežnejšie polovičky a debatovali s ostatnými manželmi o najlepšom cenovom kurze obilia. Dnes v noci bol posledný deň candrbálov, a ako každý rok aj teraz plesovú sezónu končili maškarným bálom. Jedinečný bol v tom, že každý si vymyslel vlastnú krajinu skadiaľ pochádza a nerobil sa rozdiel medzi pánom a sluhom.
Danstir vedel, že lepšia príležitosť, ako dnes sa mu nemohla prihodiť.
Povedal si, že sa bude vydávať za námorníka. Samozrejme, čo iné ako takáto maska mu mohla sedieť viac? Od potulného obchodníka si kúpil čiernu škrabošku a vybral sa na zámok. Prešiel hradnú bránu a ocitol sa vo veľkej vysvietenej sále, takej vyleštenej, že sa Danstir videl v každom predmete ani v zrkadle. Archont pri dverách sa ho spýtal, skade pochádza. Danstir mu niečo zašepkal. Archont dvakrát silno udrel palicou o zem a nahlas sa ozval.
-Kráľ zo zeme Umierajúcich hviezd.
Všetci sa začudovane obzerali. Všade sa ozýval vzrušený šepot a zvedavo pozerali na neznámeho kráľa. Nikto si nedovolil nazvať sa kráľom. Bolo to proti dvorskej etikete. Každý bol buď knieža, buď gróf, alebo vojvoda, ale nikdy nie kráľ. Dokonca aj Alza sa výnimočne vzdala svojho neprávom získaného titulu. Danstir stál vo dverách a cez čiernu škrabošku sa pozeral na prítomných.
Bože, toľko rozruchu pre nič za nič.
Vrátil sa k archontovi a pošepkal mu, nech ho opraví.
Muž znova dva razy buchol žezlom o zem a ozval sa jeho hrubý hlas.
-Pán sa ospravedlňuje za spôsobený rozruch. Vojvoda z krajiny Umierajúcich hviezd.
Namyslená pospolitosť vymenila svoje pohoršené pohľady za falošne prívetivé a všetko bolo v poriadku. Každý sa znova venoval svojmu. Danstir sa zamiešal medzi ľudí, keď sa znovu ozval buchot archontovej palice.
-Kráľ Kartánska s vojvodkyňou z Nílskozemska.
Znova nastal všeobecný šepot. Alza sa niesla akoby to ona bola kráľovnou.
Keď ruch opadol, a začali sa tance, Danstir sa vmiešal medzi tanečníkov. Najprv tancoval s mladou, peknou dievčinou v červených šatách.
-Nikdy som vás tu nevidela, pane. Smiem sa spýtať, odkiaľ pochádzate?- nesmelo sa opýtalo okaté dievča.
-Môj pôvod uviedli, slečna,- v hádanke jej odpovedal námorník.
-Ale pane, taká krajina nejestvuje,- pohoršene povedala deva.
-Ak máte čo i len trochu predstavivosti, musíte mi uveriť, slečna. A vy mi na oplátku povedzte, kto je tá pôvabná madam, ktorá práve tancuje s pánom kráľom?
-To je nejaká vladárka z ďalekej krajiny. U ľudí nie je dosť obľúbená. Je tak namyslená!- dodala dievka.
-Ale kráľ ju má rád, nie?
-Hmm... Nikto nevie, prečo tu vlastne je. Je taká... taká divná. Akoby z nej vyžarovala zlá energia. Ale veľa rozprávam, pane. Neberte tie slová vážne.
Skončil sa tanec a Danstir sa postavil bokom. Musí sa tej knihy zmocniť!
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár