Alza sa usmiala a s potechou prijala Danstirovu ruku, ktorá ju viedla priamo do stredu sály. Dneska bola jednoznačne najkrajšou a najbohatšie oblečenou ženou na bále. Vychutnávala si obdivné pohľady spoza masiek. Cítila sa tak povznesene a úžasne, až na okamih zabudla na nevyriešenú hádanku pokladu Svetov.
Ozvala sa hudba. Najprv sa Danstirovi triasli nohy, ale po neikoľkých taktoch sa už cítil sebavedomo a viedol svoju partnerku rovnako dobre ako skúsený tanečník.
Nabral odvahu a začal rozhovor.
-Počul som, že hľadáte istý poklad.
Alza sa prekvapene pozrela na Danstira spoza škrabošky. Naivnej Alze ani na um neprišlo, že môže ísť o pascu. Práve naopak, dychtivo sa pýtala.
-Odkiaľ o tom viete?
-To nie je podstatné. Ak chcete, viem vám pomôcť.
Nílskozemskej panovníčke sa rozšírili tmavé zreničky.
-Naozaj? Ako?
-Pokiaľ som dobre oboznámený, máte jednu dôležitú knihu. Budem ju potrebovať.
ALza sa najprv zháčila. Odkiaľ vie o knihe?
Skončil tanec. Alza s Danstirom odišli na kraj parketu.
Danstir spýtavo pozeral na panovníčku.
-Madam, potrebujem odpoveď. Onedlho odchádzam, nemám veľa času...-
-Áno, áno pravdaže. Poďte hore, do mojej izby,- roztraseným hlasom prehovorila Alza. Bola nervózna, vzrušená, šťastná.
Potichu sa vytratila z tanečnej sály. Danstir sa nehlučne ponáhľal za ňou. Vyšli po obrovskom točitom schodišti. Ocitli sa na dlhej, tmavej chodbe. prešli pár metrov a Alza vytiahla spoza pása dva zlaté kľúče a odomkla izbu. Danstirovy prikázala, aby ostal v predsieni. Ona otvorila prvé dvere z prava a zmizla za nimi. Danstir sa obzeral po izbe. Steny pokrývali zlaté tapety, nábytok bol obtiahnutý zlatým brokátom. Videl drahé svietniky, lustre, sošky a obrazy. Izba bola temer rovnako luxusná ako kráľové komnaty.
Alza vyšla z dverí, za ktorými zmizla.
-Nech sa páči, pane. Môžete tu ostať, ak sa vám podarí rozmotať tú hádanku. Budem vám do smrti zaviazá,- šeptom mu zverovala knihu. Kládla mu ju do rúk opatrne, akoby zaobchádzala s niečim cennejším, než jej život.
-Dávam vám moje slovo,- vážne vravel Danstir. Triasol sa na celom tele.
-A vaše ctené meno, pane?
Danstir sa zarazil.
-Sebastián Porke,- zamrmlal. Čítal to v nejakej knihe. Ako bol teraz vďačný za to, že vie čítať.
-Dobre. Ja sa teraz vrátim dole na ples. Počkajte ma tu. O polnoci sa vrátim.
Danstir prikývol. Alza sa naozaj vytratila dvermi. Najprv zostal sedieť v kresle, s blaženým pocitom víťazstva. Avšak potom sa ozval štrkot v zámke. Zhrozený zistil, že ho tu uväznila.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár