Bol taký naštvaný sám na seba. Mal chuť do niečoho kopnúť. Vstal a zúrivo treskol nohou do zlatého brokátového kresla.
Znova sa hodil do veľkého ušiaka a ponoril hlavu do dlaní. Rozmýšľal. Ako utiecť? Vyskočil z kresla a utekal k oknu. Bolo zamrežované, tak, ako aj všetky ostatné v izbe. Danstir mykal mrežami, ale nič sa nedialo, nepovolili. Kľučka na dverách sa zlomyseľne leskla, akoby sa väzňovi v zlatej izbe vysmievala.
Danstir už bol nakonci zo silami. Netušil ako sa z tejto prepychovej klietky dostane. Kostolné zvony v diaľke odbili jedenásť hodín. Danstir otvoril knihu. Dlho v nej listoval, ale mohol si iba pozerať obrázky, ničomu nerozumel. Nepoznal divné kartánske písmo, ktoré sa nechcelo námorníkovi odtajiť.
-Keby som to aspoň vedel prečítať!- hundral Danstir. -Naučil by som sa to naspamäť.
Sedel v kresle bez pohybu hádam aj desať minút. Úporne premýšľal ako všakovakými možnými spôsobmy by sa dala tá kniha, alebo aspoň jej obsah, dostať mimo týchto zlatých múrov.
Zrazu vyskočil a zakričal: -Mám to!
S radosťou, ktorú poháňala myšlienka na možný útek, sa pustil sa do trhaniu strán. Pekne, jednu za druhou. Potom vzal z police nad posteľou inú knihu, hrúbkou rovnakú ako Tajanina kniha. Znova začal s trhaním stránok. Pracoval rýchlo, ale precízne. Popísané listy zarovnal a položil vedľa k obalu Tajaninej knihy. znova vyskočil a prehľadával izbu od lustru až po podlahu, až nakoniec našiel čo hľadal. Vzal nožničky do ruky a spravil do papiera diery. Niťou ich poväzoval do kopy a dieľo bolo dokončené.
Danstir si spokojne vydýchol. Zrazu však kostolná vež odbila plných dvanásť úderov. Danstir vyplašene vyskočil a spratávajúc po sebe neporidok rozmýšľal, čo povie Alze. Akonáhle sa ozvali rázne kroky na chodbe, Danstir si vzal knihu a zadychčane klesol do kresla práve v tej chvíli, keď sa otvorili dvere.
Danstir sa tváril, že pozorne študuje knihu a nevšimol si príchod Alzy. Kráľovná si odkašľala. Danstir sa naoko strhol.
-Prišli ste na niečo, pán Porke?
Danstir sa sladko usmial. -Madam, nejako ste sa zabudli zmieniť o tom, že kniha je v kartánčine. Ja túto reč neovládam, takže vám veľmi nepomôžem. Je mi to ľúto, madam.
Danstir sa hlboko uklonil, knihu položil na stôl a rýchlo vyšiel z dverí.
Alza si sklamane sadla do krasla, v ktorom pred chvíľou sedel pre ňu neznámi muž.
Už si myslela, že sa dozvie niečo nové. Ani na okamich nepochybovala o tom, že cudzinec je podvodník.
Danstir sa zatiaľ pomaly zakrádal pod Alzinými oknami smerom k lesu. Na tvári mal víťazoslávny úsmev. Bol na seba hrdý.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár