Tajana sa zobudila neskoro ráno. Danstir ju zakázal zobudiť. Vyšla na palubu a ospalo si stala za kormidlo. Musela napraviť škodu, čo spôsobila včerajšia búrka. More a nebo sa tvárili nevinne, akoby sa nič nebolo stalo. ohromene zistila, že sa natoľko odklonila z kurzu, že sa ocitli niekde pri Naradžii, čo je za Severnou rovnobžkou. Nešlo jej to do hlavy. Boli len tri dni cesti do Makiru, čo leží úplne na juhu. Kartánsko, kam mali namierené, bolo od Makiru vzdialené na tisíce morských míľ, niekde na severozápade. Ako je možné, že sa natoľko odklonili zo smeru?
Po chvíli uvažovania dospela k názoru, že sa musela pomýliť. Nebolo predsa možné, aby ich more odnieslo tak ďaleko. Premerala súradnice, skontrolovala všetky mapy a zistila, že sa predsa len pomýlila. Uff, vydýchla si. Nechcela si priznať, že by zlyhala na plnej čiare. Boli len 50 míľ od Makiru. Malá Lorelay nesklamala svoju kapitánku a našla si správnu cestu.

Rozkázala vytiahnúť zadnú plachtu. Chcela byť čo najskôr v Makire. Podvečer na palubu vyšla aj poblednutá Nana. Tajane sa vyjavila včerajšia hádka. Rozhodla sa, že sa Nane ospravedlní. Mala ju rada ako sestru, priveľmi jej prirástla k srdcu na to aby s ňou bola pohádaná. Podišla k nej.
-Nana...- začala.
-Prepáč, Tajana. Ja... je mi naozaj ľúto, že som ťa označila za neschopnú kapitánku. Včera si to zvládla naozaj obdivuhodne. Ja by som to naozaj nezvládla.- prerušila princetu svojim monolóm Nana.
Tajanu to dojalo.
-Nana, ďakujem. Ja vlastne ani neviem ako som to zvládla. More musíš milovať. Potom stačí už len trochu zručnosti a ... Ach Nana, som rada, že sa nehádame!- dopovedala princeta. Nana ju dojato vystískala. Danstir sa na ňe zachmúrene pozeral. Keby sa ja s ním chcela takto zmieriť, vravel si. Po tom včerajšom fiasku sa už k Tajane radšej ani nepriblížil. princeta ho včera poriadne odbila a jej urážka ho ranila. Že nie je poriadny chlap, to si vyprosí! Ale poriadny chlap nefňuká za káždú urážku, preto len mlčky niesol svoju potupu. Theodor akoby vycítil čo Danstira trápi.
-Netrápte sa, Danstir. Tajanu si nezískate tým, že na ňu budete upierať oči. Ona je hrdá, tá neurobí prvý krok. A vy ste tiež tvrdohlavý ako mulica, preto nepredpokladám, že by ste šli za ňou a ospravedlnil sa.
-A čo mám robiť, Theodor?
-Čakať. Čas je najlepší lekár. Nič nezmôžete tým, že si tu budete lámať hlavu. Treba sa tešiť zo života, chlapče. Ste ešte mladý...-
nedohovoril.
Jeho hlas zanikol v kriku námorníka, ktorý sedel v hliadkovom koši.

-Zem na obzore!
Tajanu to úplne vyviedlo z rovnováhy. Zem? Však do Makiru je to ešte ďaleko. Zase sa zmýlila vo výpočtoch?
-Zem? Nemýlite sa, Nikolash?- volala princeta s hľavou zdvihnutou do neba.
-Nie, predo mnou sa zreteľne črtá pevnina. Veľká piesočnatá pláž, prístup bude pravdepodobne jednoduchý, nevidím žiadne skaliská, či útesy.- vravel Nikolash, pričom sa pozeral cez ďalkohlad.
Tajanu toto vyhlásenie veľmi znepokojilo. Čo som sa už načisto pomiatla? Trikrát som skontrolovala polohu malej Lorelay. Po cvíli už aj ona videla dlhý bledý pás pevniny.

-Čo sa deje, princeta?- spýtal sa Theodor.
-Ach, Theodor! Ja som sa asi už úplne zbláznila. Kde sme? Na mojom kapitánskom poste som zlyhala. Ako sa pozriem teraz ostatným do očí?- zúfala si Tajana.
-Tajana, upokojte sa. Dorazli sme do Makiru. Síce o niečo skôr, ako sme predpokladali ale predsa. Asi ste si len pomýlili nejakú mapu. Teraz treba prichystať loď na pristátie.
Princeta sa naňho pozrela a tvár sa jej rozjasnila. -Takže predsa sme len dorazili do Makiru? Ale mne výpočty vychádzali úplne inak. Najprv sme boli niekde za Severnou rovnobežkou. Potom sme mali do Makiru ešte 50 míľ. A teraz sme už tu?
-Asi ste prepracovaná, princeta. Tá včerajšia búrka vás vyčerpala. V Makire si oddýchnete.- vyhlásil Theodor.

Lorelay zakotvila na bielom piesku a posádka sa ocitla na Pobreží Slonieho piesku, pár míľ od Makiru. Na oblohe sa zjavil mesiac, tentokrát spod mrakov vykúkal iba malý kosák. Hviezdy sa už pomaly rozhorievali. Posádka vyšla z lode a ocitla sa na rozľahlej pláži. Znova sa dvíhal vietor. Tajana prikzázala poriadne priviazať Lorelay a vybrali sa do mesta. Iba starý morský vlk Theodor zostal na lodi a strážil malú Lorelay.

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár