-Tu sa môžeme obytovať. Čo vy na to?- pozerala na posádku.
-V takej diere?- odporovala Nana.
-Áno, Nana nemáme dosť peňazí. A ešte musíme nakúpiť potravinya zásoby vody na plavbu. Kartánsko je ďaleko a plavba bude vyčerpávajúca.
-Bože, to tvoje Kartánsko,- zamrmlala si Nana potichu, ale Tajana ju už nepočula, lebo práve vchádzala do dverí hotela.
V hotely to smrdelo zatuchlinou a v celej hale bol neporiadok. Princeta ohrnula nosom, ale zaťala zuby a prišla na recepciu. Starý zapáchajúci muž jej neochotne podal tri kľuče. Tajana zaplatila a aj s posádkou sa pobrali smerom, ktorý im ukázal muž na recepcii. V chodbe to neznesiteľne páchlo. Dokonca aj chlapi si zapchávali nosy. Princetu t o znechutilo. Ale bola taká unavená, že to radšej ignorovala. Tá, ktorá to nemienila ignorovať bola Nana.
-Tajana, nehnevaj sa ale tu spať nebudem! Je tu smrad a špina, určite aj myši, potkany a iná háveď,- ponosovala sa princetina slúžka.
-Nebudeš predsa spať na chodbe,- odbila ju Tajana. -Ak sa ti nepáči môžeš ísť spať pred hotel.
Nana zmĺkla. Tajana rozedelila kľúče medzi posádku. Jeden podala Nikolashovi a Rabinovi, ktorý bol lodný kuchár. Druhý podala Danstirovy a Filipocovi, a tretí zostal jej a Nane. Vošli do izby .
Bola malá ako lodná kajuta. Cez špinavé okno bez záclony vykúkal mesiac, ktorý sa predsa len rozhodol túto noc ukázať svoju tvár. Pod oknom stála jedna postel a v rohu bola druhá. Nana si vydýchla. Tu to až tak nepáchlo ako v hale a na chodbe. Tajana sa unavene hodila na postel pod oknom. Ani sa neunúvala vyzuť si topánky. Nana podráždene odfrkla. Už jej liezlo na nervy toto "dobrodružstvo". Ona to za žiadne dobrodružstvo nepovažovala. Toľko krát už pohli byť na onom svete! Niekedy, napríklad teraz, mala sto chutí Tajane povedať, že už nechce mrhať časom na takejto nezmyselnej púti. Nana zaspala. Celá posádka unavene odfukovala.
Ráno sa Danstir zobudil za svitania. Ostatní námorníci ešte spali. Posadil sa na posteli. Všade bolo ticho. Rozospatý Danstir si pomyslel, že si ešte ľahne. Ako sa znova odoberal do ríše snov, ranné ticho preťal výkrik. Danstir sa aj s ostanými námorníkmi strhol zo spánku. Vyskočil a vybehol na smarom zamorenú chodbu. Netušil kde sa ozval výkrik a predsa ho nohy viedli do Tajaninej izby. Dvere boli otvorené. Nana sa krčila v kúte a okolo nej sa rýchlo šírila kaluž krvi. Tajana bola preč.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár