malá morská víla žila.
sedávala na skale každé ráno,
spievala a venies z morských kvetov vila
inokedy,
len tak snívala.
jednu veľkú túžbu mala.
chcela aby tancovala
chodiť po zemi si priala.
behať, skákať... tancovať
aby jej len tak,
stuha vo vlasoch viala.
raz, jednu noc divokú,
pozrela sa pravde do očú.
more bolo zúrivé,
počasie bláznivé.
loďka nápor besného mora,
ktoré bolo ani nočnáá mora
vydržať nemohla.
vlna navždy túto ľoďku ukryla.
malá morská víla
na skale sedela
a rozbúreným vlnám spievala.
a vtedy prvý raz princa videla.
malá víla neváhala,
rozbúreným vlnám sa vydala.
zachránila princa svojho,
a na pobrežie odviedla ho.
ešete tej hlbokej noci
zašla k čarodejnici.
tá jej nohy pričarila,
za jej hlas ich vymenila.
keď princ prvý krát vílu videl,
nachvíľu načisto onemel.
jej krása mu vzala reč
a jeho láska k inej bola na istý čas preč.
malú vílu na zámku ubytoval.
sám tu záhadnú dievčinu obsluhoval.
víla mala radosť preveľkú,
splnila si túžbu veľkú. tancovala...
no víla dala jeden sľub:
pobozkať ho musí do troch dní,
ináč sa na morskú penu premení.
prial si: tak ma ľúb!
princ však bohatú princeznu mal
a tak malú vílu osudu ponechal..
svadba bola na tretí deň.
a víla bola preňho iba tieň.
malá morská víla
opäť na skale sedela.
slza za slzou
beznádej sa miešala z nádejou.
posledný krát do vĺn sa hodila,
a na morskú penu sa premenila.
teraz už len v noci,
spievajú jej na počesť vlci.
the end
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
ronny
15. 3.marca 2008 19:28
je to pekne taketo vilove veci mozem, si sikovna
Napíš svoj komentár