Cez víkendy sme chodievali na rodinné výlety.
Avšak celé je to len fraška. Usmiate tváre, malé deti, šťastný rodičia... obyčajná pretvárka. To však teraz tak chodí. Dlho som nevnímala, kedy sme tou rodinou naozaj prestali byť. Naši to hrali veľmi dobre.
V lete, či na jeseň, nepamätám si to presne, mi zosadili tie ružové okuliare, ktoré mi detská naivita nechtiac, no možno úmyselne, nechala na nose. Bolo to, akoby som padala, padala, padala... a naraz sa ocitla na samom dne. Sama som sa nedokázal postaviť, no s pomocou som to zvládla. Nejako sa na to časom zabudlo, ja som sa však zrazu smiala oveľa viac, oveľa viac sa chodilo na rodinné výlety. Chcela som využiť čas, z ktorého ubúdalo čoraz rýchlejšie. Vianoce prišli, odišli a s nimi aj pokoj, ktorý doma tak okato vládol. Ostávala som čoraz častejšie vonku, aj keď som vedela, že doma sa zídem viac. Ale nedokázala som tam sedieť, a počúvať tie hádky a potom plač. Mama plakala, otec kričal, sestry sa krčili v kúte postele a modlili sa, aby to už skončilo.
A teraz otec odišiel, ticho, bez kriku, ktorým nás bombardoval víkend čo víkend. Ja som si potichu vydýchla, a zároveň mi padla slza na líce.
Až do poslednej chvíle som verila, že sa to všetko dá ešte nejako do poriadku. Sú to len vyhrážky. Len chvíľkové problémy, ktoré nájdu svoje riešenie. Aj našli, ale zdá sa mi, že sa niekde stala chyba. Kto bude teraz mojím piatim sestrám otcom? Hádam ja?
Snažím sa byť v dome tým, kto urobí čo treba. Navarím, keď je mama unavená, umyjem riady a ožehlím oblečenie. To nie je žiaden problém ani záťaž.
Som však človek citlivý, až príliš a všetky tieto veci sa ma veľmi dotýkajú. Avšak naučila som sa jednu vec: S úsmevom ďalej zájdeš. Som rada, že sa mám pre koho usmievať, som rada, že pre mňa vždy svieti to moje Slniečko. Teda dúfam.
Na koniec, stále tu visia tie fotky, stále je v skrini ten rodinný chlieb. Ale neviem načo, rodinou sme už dávno byť prestali.
Vyznanie
Komentuj
3 komenty k blogu
1
kyuzo
15. 2.febuára 2009 19:09
Ach mne bol otcom brat , vlastne stale je aj ked mam uz druheho ,vies clovek to po case prestane brat tak tragicky , ale obcas sa pristihnem ako nadavam na toho svojho otca ze mamu tak trapil , ze trapil nas a pritom si zije akokeby nic ... ach ale cim dalej je to menej , hadam to raz uplne prestane ... a neboj slniecko pre teba bude svietit tym som si isty a ono hadam tiez som rad ze si happy aspon obcas , a ze sa snazis byt stastna koly ludom okolo seba a nielen koly sebe . Si skvelaaaa baba neviem cim si si len mohla zasluzit tolke trapenie a mozno to bude do buducna dobre ze to vsetko bolo prave takto
3
ROdinou budete dotedy kým sa všetci nerosypete... Ja z mamou sme vystriedali "viacerých otcov" ale stále sme rodina... bez toho kolko nás je...
Ale hlavné je to čo si napísala...aj keď to máte fakt ťažké ,mať optimistický náhlad.
A prosim zvňčši si písmo lebo to ledva čítam xD
Ale hlavné je to čo si napísala...aj keď to máte fakt ťažké ,mať optimistický náhlad.
A prosim zvňčši si písmo lebo to ledva čítam xD
Napíš svoj komentár