slnko bolo už dávno za obzorom a na oblohe ho vystriedal okrúhly mesiac. za oknom fičal studený severák a vôkol bolo po kolená snehu. všade tma, hviezdy zahasili tmavé snehové mraky. svietilo sa jedine v okne mlynára. vnútri domu sa ozývali jeho nervózne kroky. sem- tam sa zastavil, pohľadom fľochol po bratovi, avšak ten iba neurčito pokrčil plecami. mlynár ešte viac zneistel a prosebne pozrel na dvere. potom sa znova ozvali kroky. po niekoľkých prebdených hodinách a nervóznych pohľadoch prišlo na svet drobučké dievčatko. meno dostalo po nebohej prababičke. volali ju Alžbetka.
akoby to bolo znamenie, ani nie o dve ulice ďalej sa v tú istú noc narodilo druhé dievčatko, dali jej meno Ema.
kostolná veža polnoc už dávno odbila, avšak do východu slnka ostávalo ešte veľa času. v takúto dobu vlci najradšej vyjú na mesiac. dnešná noc sa však premenila na vlčiu synfóniu. ako sa vraví, do tretice všetko dobré. ich vlčiemu vodcovi sa narodilo vĺčatko. a tak túto noc na svet prišli traja potomkovia.
čas plynul, dievčatká som obe dobre poznal. akoby nie, keď som im bol krstným otcom. ešte ako malým batoľatám som im priniesol skrotené vĺča. zhodou okolností to isté vĺča, čo sa narodilo v rovnakú noc, ako moje krsňatá. vraví sa, že najlepším priatešom človeka je pes. ja ale musím oponovať. Elven, ako vĺčatko dievčence pomenovali, si obľúbila obe dievčatá. avšak tak silné puto priateľstva, aké bolo medzi Emou a Elven sa nevidí často ani medzi ľuďmi, nieto medzi človekom a zverom. vlčica Elven sa stala Eminým druhým tieňom.
ako dievčence vyrastali do výšky, rástli aj do krásy. z Alžbetky sa stala vychýrená krásavica nielen v okolí Branču, ale aj na celom Záhorí. krásna plavovlasá modroočka mala pytačov na každý prst desať, ale jej sa ani jeden nepáčil. nevedela sa rozhodnúť a tak iba ďalej čakala na vysneného princa. Ema sa jej toľkokrát smiala, že žiaden princ nepríde. radila jej, nech si vyberie nejakého boháča z mesta. mama sa tiež najprv dcérinej prieberčivosti smiala, ale potom už hromžila. no Betka bola tvrdohlavá po otcovi, a tak len ďalej odmietala jedného nápadníka za druhým.
pokiaľ šlo o Emu, tá mala vo výbere manžela jasno. páčil sa je Martin zo susednej dediny. lenže jeho hnedé oči nemali v iných záľubu, len v tých modrých, Betkiných. Ema to nezniesla, čoraz viac sa uzatvárala pred svetom a jej jedinou spoločníčkou bola verná Elven.
Betka bola pomocníčkou v hradnej kuchyni. na jednom plese si ju všimol princ, ktorý bol na hrade hosťom. Alžbetkina nevšedná krása ho tak očarila, až ju pozval na svoj vlastný hrad. Po dvoch týždňoch prišla Betka domov, s veľkým rubínovým prsteňom na prste. Všetkým do jedného sa vysmiala, a hlavne Eme, svojej najlepšej priateľke. Ževraj ona vždy vedela, že po ňu príde princ! Zatiaľ čo chudera Ema tu ostane trčať na veky so svojou vlčicou. ako len pre tieto slová Ema plakala.
a nielen ona. Mratin, ten milý chlapec bol našťastie preč v čase, keď sa Alžbetka vydávala. prišiel domov až po dlhej dobe, hrdý, že už má vlastný dom a peniaze na uživenie rodiny. len čo sa dozvedel, že prišiel neskoro, horko- ťažko sa rozplakal. takto sa dve uboľené duše trápili, až sa rozhodli skoncovať so všetkým. Martin bol vždy veľmi citlivý, a nešťastná láska ho na toľko zmorila, až sa raz sa vybral do hory, vzal so sebou kus lana a skoncoval so svojím životom.
v ten istý deň sa do hory vybrala aj Ema, ktorá sa rozhodla, že nechá Elven žiť tak, ako žijú všetci vlci. avšak, chuderka, natrafila práve na nebohého Martina. tento šok jej už aj tak dosť zmrzačená duša nevydržala a rozbila sa na milióny kúskov. pomätená Ema zo všetkého vynila Alžbetku. nohy sa jej plietli, ale aj tak z posledných síl prišla na Branč.
Betka sedela vo svojej izbe a česala si svoje dlhé plavé vlasy. bola plná očakávaní, na jeseň sa jej malo narodiť prvé dieťatko. Keď uvidela Emu v zrkadle, potešila. už dávno oľutovala svoje slová, ktoré sa Emy iste dotkli. podišla k nej s úsmevom, avšak Ema mala iný úmysel. schytila ju za vlasy a ťahala k oknu. prekvapená betka sa ani nestihla brániť. jej pýcha mala tvrdý pád.
Skutočný príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
lawey
21. 4.apríla 2009 17:54
Pekný nápad len moc nechápem súvislposť vlčice v príbehu...že aky mala vyznam...
2
rozprávka zaujímavý koniec na rozprávku ale isto originálnejší ako A žili šťastie, až pokým nepomreli...
Napíš svoj komentár