TY kde si ty, ty, ktorý si ma prinútil rozmýšlať. rozmýšľať o svete, o nás, o mne a o tebe. kde si zmizol ty, ty, ktorý si mi hlavu zamotal ty, ktorý v mojich snoch bývaš pri mne celú noc. ty, ktorý si mi kžadý večer (zase iba v snoch) do ucha šeptal šeptom šepotavým tie sladké slová lásky. never tým slovám! slovám,, ktoré pravdu nevravia. ale v tom voňavom opojení, podlahneš im ako v sladkom blúznení. zmizol si ty... ...a prišiel niekto, kto ti je tak podobný. a predsa to nie si ty. nemôžeš to byť ty. v tvojich orieškových očiach sa zračila radosť, keď si ma stretol. teraz tam vidím len smútok. si smutný? alebo ťa len už nudí mať ma rád? vodiť sa v ruka v ruke po záhradách? a raz.. v tú noc hvezdnatú povedal si mi pravdu do očú. konečne! aspoň nemusím sa dívať ako moju kamarátku zvádzaš... aspoň viem, že svet nie je gombička. a slzy mi padajú na líčka. a naša láska? stratila sa... bola vôbec? vietor rozfúkal ju ako mŕtvych prach pláva teraz v Dunaji, lieta nad Tatrami a nič ju späť. tak ako prach a ďalšia slza mi padla na líčko. už sa ich nepokúšam zastaviť. slzy mi padajú na líčka. a búrka v srdci sa stráca potíšku. kvôli tebe som svet začala vnímať ináč... svet ako kopu ľudí, ktorí predstierajú lásku. naša láska bola ako potápajuci sa Titanic potopila sa... a ja som prežila. a tak ako potopenie Titanicu, si túto lásku navždy zapamätám. Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj