Človek je slobodný tvor, slobodnejší, než čo koľvek iné na svete. Ale ten ozajstný pocit voľnosti sa v ňom objavuje až vtedy, keď ho nemá a potrebuje ho. Spúšťačom slobody je túžba. Pokiaľ slobodu nepostrádame, tak ani nevieme, že ju máme a neuvedomujeme si, koľko s ňou máme možností. Avšak akonáhle sa dostaneme do situácie, kedy sa cítime zviazaní, nechápaní, začne sa v nás budiť sloboda. Je to obranný systém, ktorý si ľudská psychika buduje od samého počiatku.
Slobody je všade veľa: Sloboda myslenia, sloboda myšlienok, sloboda vôle... sloboda prejavu, sloboda vyznania. Avšak aj tak sa ľudia cítia byť obmedzovaní, spútaní a bezprávni. Keby človek nebol taký sebecký a nerozumný, nemusel by bojovať za nič. Ani za slobodu, ani za svoje územie, svoje ideály a sny. Ibaže človek nedokáže zmeniť svoju danú podstatu. Stále je nespokojný, stále čosi hľadá, neraz sa dostane do rozporu so svojím svedomím a píli si pod sebou konár, na ktorom by mohol sedieť bezpečne. A preto si slobodu treba uctievať a vážiť, ináč o ňu prídeme.
Nezávislý človek sa môže rozhodovať sám, nikomu nepodlieha, ničím nie je viazaný, nie sú pred ním nijaké obmedzenia, prekážky. Takto je sloboda definovaná v synonymickom slovníku slovenčiny.
Mylsím si, že keby mal každý človek taký voľný život, bez akýchkoľvek starostí, ktoré by ho zbytočne zväzovali, na svete by boli samí slobodní, teda šťastní ľudia. A to nie sú. Človek vyžaduje cítiť sa potrebný, teda viazaný. Potrebuje niekoho milovať a zároveň byť milovaný. A znamená to, že nie je slobodný? Nie, pretože človek si môže vybrať, ktorú alternatívu si zvolí.
Ukradnúť sa dá všetko. Od áut, šperkov a potravín v obchode, cez nápady, plány, ukradnúť sa dá aj srdce. Až na tú skutočnú slobodu , ktorú nám nevezme nik. Myšlienky a sny, tie sú navždy naše. Môžu nás zatvoriť do žalára a nechať nás tam zahynúť, zoberú nám jednu časť slobody. Ale tá druhá, tá tu bude stále s nami.
Byť voľný ako vták, aj tak sa dá definovať sloboda. Lenže aj ten vták má svoje poslanie za svoj život. Nakŕmiť mláďatá, na zimu odletieť do južných krajín, postaviť si hniezdo. Celkom slobodní budeme až vtedy, keď sa naučíme tolerovať jeden druhého a nájdeme si vlastné názory a priority na svet okolo nás. Musíme sa naučit žiť život čo najlepšie, aby sa sloboda v nás mala pre čo narodiť.
Úvaha
Komentuj
4 komenty k blogu
1
emotoy
19. 6.júna 2009 18:40
:o Ak to to skončilo tretie tak 2. a 1. miesto si zaslúžia Pulitzerovu cenu alebo toto je užasne. Ty máš na písanie obrovský talent. Keby tu bol tlieskajúci smajlík použijem ho
2
a vraj ty si ako decko?
mne toto pride ako dost vyspela uvaha. mozno nie uplne dospela, ale na tvoj vek urcite
mas pekny pohlad na slobodu. nikdy ma nenapadlo sa na nu tak divat. mas skvele myslienky a vies ich dobre spracovat.
mne toto pride ako dost vyspela uvaha. mozno nie uplne dospela, ale na tvoj vek urcite
mas pekny pohlad na slobodu. nikdy ma nenapadlo sa na nu tak divat. mas skvele myslienky a vies ich dobre spracovat.
Napíš svoj komentár