"škola života" nie je to, čo ťa život naozaj naučí

Prestaňte ma zavádzať!

Ten ju podviedol, ona ho klamala, tamten si za to môže sám a ona?
Všetci klamú, len Ty, áno ty, presne teba myslím, ty si tak neskutočne úprimný, solídnejšieho človeka nenájdeme široko-ďaleko. A prečo nie? Veď ja si o sebe myslím tiež to, som solídna. Aj oni si to myslia. Čo je zle? Možno to bude tým, že ja nepokladám určité veci za tak podstatné ako ona, on, oni, my všetci sme tak prehnane citliví. Sme, ale len na seba. Sme empatickí, iste, čistá empatia z nás ide, všade ju cítiš. Človek na krajnici, stopuje, určite je to drogový parchant, ona je určite štetka, možno ma podreže ak ju budem chcieť odviezť, pri najlepšom len okradne, možno nadroguje. Rozmyslela som si to, dnes nebude dobrý skutok. Stojíš v kolóne, autá za tebou nedokážu vystáť kolónu, veď načo, treba sa pozrieť čo sa tam deje, je jedno že si v protismere, hlavne že sa kolesá krútia a máš pocit, že si neskutočný rebel, cítim k tebe obdiv. Tie autá oproti si čo myslia, že budeš čakať, stáť? Treba sa prejaviť, okno nedáš dole, zavrieš sa v aute na zámok, len ruka na klaksón, aby ťa bolo počuť, aký neústupný si, ale za tým volantom ťa akosi nie je vidieť. Stratil si guráž.
Plné obchody, prečo sa netlačiť, veď každý chce byť doma skôr, o minútu, dve. Áno, aj ty. Zrýchliš krok, aby si predbehla dôchodcu, ktorý sa približuje k pokladni, veď nemá nič na práci, vlastne je ti to jedno aj mne. Som tiež človek, solídny. Tá tehotná čo za tebou stojí, drží len rožky a liter mlieka, ty máš plný kôš, načo by si ju pustila? Veď ide na materskú, nikam sa neponáhľa, ty áno, bolia ťa nohy, ťažko pracuješ a chceš sa konečne umyť a spať. Zajtra sa potrebuješ zas s ľuďmi neverbálne biť.
Nie je to až také zlé, ako to znie. Určite nie. Veď ľudia sú strojcom svojho šťastia, ako si zariadiš, tak máš. Nároky rastú, ale to je len vedľajší odpad doby. Doba. Áno, už je to hrozne dlho, čo sme všetci tak neskutočne solídni ľudia. Keď pomôcť, tak len sebe, a možno aj mne a ešte ja a moje, v najlepšom prípade iba pre mňa.
Nikto ťa neuznal? Neuznáva? Načo, veď uznanie si každý zaslúži až... nikdy. Zásluhy sa nenosia, ako tie jeansy, ktoré nie sú v móde, a potom niekto v nich vybehne na ulicu. Zrazu je z toho hit, treba porozmýšľať, urobíme z toho trend, budeme všetci uznaní, neskutočne moc. Tiež si myslím, že je uznania hodné, aký som človek, a že naozaj človekom s pravým základom. Uznávam sa, aký som. A aký som, teba nech nezaujíma aký som, ty si si neodžil to čo ja, tak drž hubu a drž krok.
Ale inak v tých spolkoch, ako sa im hovorí, aha, kamarátstva, tak tam áno. Tam sa naoko uznajme, tam sa akože akceptujme, tam sa trošku tvárme, že chápeme, aké ťažké to máš, chudiatko. Veď prečo nie, dnes platíš kávu, zajtra tiež ty a potom mám na zozname ešte veľa kamarátov, ktorý to radi zaplatia. To že o tebe všetci už vedia, že si nikdy nevytiahla kartu skôr ako už prevod z karty tvojho spoločníka na káve bol schválený je známejšie ako všetky tie parlamentné kauzy, o ktorých ty aj tak hovno vieš, pretože jediné čo sleduješ je channel ako si urobiť správny tvar obočia, pretože príroda je sviňa a narodila si sa s otrasným obočím. I keď otrasné máš aj všetky črty tvojho prehnitého vnútorného solídneho hovna čo v sebe nosíš, ale to asi nie je vidieť na prvý pohľad, to je len počuť na prvé slovo.
Keby si ešte niečo chcela počuť, tak všetky tie vtipy čo kolujú na tých extrémne vtipných stránkach sú pravda, vedela si? Ty sa tomu smeješ? Pobavili aj teba? Naozaj som nevedela, že si až taká sebakritická, alebo nechápavá.
Prepáč, už nebudeme kamky, lebo stále iba hejtujem. Strašne ma to zarmútilo. Teba všetci hejtujú, to lebo si neskutočne super, a každý chce byť také hovno na opätkoch ako ty.
Inak áno, všetci sú takí hejteri, o mik, každý máme svojho hejtera, ale to len preto, že každý chce byť ako my. Znie to divne? Ono to nie je divné, to sú len myšlienky, určite si správne myslíme.

 Blog

10 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu