Rozmýšľal som, čo mi pomôže. Tabletky brať nechcem, vykašľať sa na túto debilnú existenciu je tak zbabelé, až sa mi to bridí, a nič iné mi fakt neprišlo na rozum.
Až potom.
Stretla ma blbosť.
Najprv totálne nervy, potom apatická depka a napokon tá blbosť. Impluz. Rozhodol som sa, že o tom napíšem. O sebe. O tomto tu. O sebe tu.
Ale nebolo to jednoduché. Nemyslím to písanie – to bolo najmenej. Nebolo jednoduché zistiť, čo by sa dalo považovať za nejaký zrozumiteľný úvod. Chcel som ho. A tak som si povedal, že toto bude on:
„Prichádza tá veľká udalosť, keď si vypíšete prihlášku na vami vysnívanú vysokú školu! Ukážka správne vypísaného tlačiva je na nástenke. Pripomínam vám, že nikto z vás tu nie je sám, a teda by bolo vhodné, keby tam to tlačivo aj ostalo...“
„No čo, Uli, aká je tvoja vysnívaná vysoká škola?“
Ondrík nie je zlý, len mi lezie na nervy. Furt musí niečo povedať len preto, aby niečo povedal. Príšerne ma to vytáča. Niekedy. A teraz je práve to niekedy.
Ponúkol som mu tradičnú odpoveď: „Hm...“
Zdeno sa otočil: „Nie, Uli, fakt by ma to zaujímalo. Čo ty a budúcnosť?“
Zdeno sedí pred nami. Skôr býva sústredený dozadu. Zaujímavé je, že učiteľky majú nervy asi z každého, no zrovna Zdenovi odpustia asi všetko. Vrátane toho, že tabuli aj im otŕča výsostne chrbát. Je fajn. Myslím celého Zdena, nie len jeho chrbát. S ním sa na rozdiel od Ondra dá poriadne baviť, tomu zvyčajne aj mám chuť odpovedať. Viac ako hm.
„No future, Zdeno, no future,“ zamrmlal som.
Neuspokojilo ho to, a tak som sa musel rozrozprávať o tom, ako ma nebaví učiť sa to, čo si niekto iný myslí, že by som sa mal učiť, aké je to podľa mňa zbytočné a o koľko času a energie ma to oberá.
„... chcem chodiť niekam, kde budem mať dosť času na svoje aktivity,“ zhrnul som konečne.
„Máš na viac.“
„Mám na toľko, na koľko sa cítim. A cítim sa na hovno,“ odvrkol som.

Okej, možno sú všetci zvyknutí, že Ulrik vždy všetko vie. Ale to je ilúzia. Viem len kraviny, učiť sa ma nebaví, bavia ma chujoviny. Mohol by som vedieť omnoho viac. Mohol som sa vydať ťažšou cestou a byť teraz celkom inde. Pravdepodobne by som býval s najúžasnejším dievčaťom na svete a skutočne sa snažil učiť, pracovať, zarábať, ale hlavne – milovať.
Teraz som tu, v tejto riti a rozmýšľam, čo by sa z toho dalo vyťažiť.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
rockmysoul  25. 4. 2012 23:07
V riti sa dá vyťažiť len hovno, treba sa posunúť niekam inam - či už nižšie alebo vyššie.
Napíš svoj komentár