Slnko zašlo. Mlčí. „Vráť sa, veď ja...“ Prší. Kľačím a premýšľam. Koľko ešte? Koľko sa ich ešte za tie hory zmestí? Ako stále - plný bolesti, Slnko vzalo, Mesiac nevráti. Radšej sa v diaľke stratí. Čo sa vlastne stalo ?! Haló, pomóc, srdce zmizlo! Tu, tuto ešte pred pár rokmi bolo. Aká krivda, aké zlo. Ja už asi viem, ako sa to stalo. Slnko zašlo. Mlčí. „Vráť sa, veď ja...“ Prší. » umbulumbuu.blogspot.com/... Blog 0 0 0 0 0 Komentuj