pozriem sa a vidím,
že som už na mieste,
aj keď čudne sa cítim.
Vchádzam na mostík,
idem po ňom,
batožinu mi nesie nosník,
a ja som asi len snom.
Vstúpim do tej lodi,
každý bohatý po nej chodí,
som v prvej triede,
lepšie to už nebude.
Je to najväčšia loď aká pláva,
každý z nej rodine, kamarátom máva.
Je to ozajstný luxus,
ľudia tu majú vkus.
tá bohatá výzdoba,
každý detail, ozdoba,
tie veľkolepé schody,
všetko iba pre ďaleké vody.
Každá jedna kajuta,
je ako kúzelná komnata.
Každý jeden luster, svetlo,
krajšieho skrátka nieto.
Príbory, taniere, periny sú ako utkané z čistoty,
je to pre nás všetkých znakom istoty.
široké promenády lemované palmami,
aby si uveril musel by si tu byť s nami.
Šestnásť komôr vodotesných,
v týchto časoch neuveriteľných,
vrchol lodného staviteľstva je to,
niečo neuveriteľné dokáže to.
Dlhá ako tridsať futbalových ihrísk bola paluba,
výška ako 11 poschodí, stavať to musela byť záľuba.
Je tu osemstodeväťdesiatjeden členov posádky,
nie sú medzi nimi žiadne nezhody, hádky.
Sú tu aj cestujúci,
sedemsto z nich chudobní prisťahovalci,
ja viem, chudbne, úboho to znie,
ale spolu cestujúcich tisíc tristo šestnásť je.
Kapitán E. J. Smith,
je pre túto loď hit.
Plávame už jednu noc a dva dni,
každému sa tu krásne sní.
Všetci tí ľudia,
každého súdia,
určujeme sa podľa peňaženky veľkosti,
no a čo? Sme v čase cností.
Celú loď som už videla,
iba jedno miesto som ešte neprezrela,
je to tretia trieda,
všetko biele ako krieda,
samé malé kajuty,
u nás je každý obraz zlatý,
štyria ľudia sú v jednej miestnosti,
nemajú tam žiadne cennosti,
také zvláštne to tam je,
proste žiadne súkromie.
Zrazu hluk som počula,
za ním som sa teda vybrala,
až som prišla na jeden večierok,
bol to pre mňa obrovský skok!
Žiadna slušnosť, ani jeden vejár,
smrad, krik vydýchaní vzduch ich zahrieval,
túto muziku som nikdy nepočula,
prvýkrát mi teraz v ušiach znela.
Nútila ma chcela som tancovať,
aj keď ja vôbec neviem ako sa hýbať,
ja nič nepoznám k tomuto,
ja neviem tanec takýto.
Dosť som sa tam nasmiala,
ja som to zvládla!
Bola to ohromná, perfektná, veľká zábava,
lepšie než keď sa hore pije čaj a káva.
Vyšla som si nachvíľku von,
cítila som sa ako vo sne zlom.
Z paluby sa šíril strach, zlo,
hrôzostrašne tam mrzlo.
Ako správna dáma,
všimla som si kapitána,
nechcela som ho zastaviť,
lebo práve šiel s niekým hovoriť.
, , Rýchlosťou dvadsať uzlov plávame.“
Povedal kapitán jednoznačne.
tomu pánovi práve povedal áno,
mňa však zaujíma čo ho vystrašilo po deviatej hodine ráno?
Pristúpim k nemu s úctou,
s takou malou otázkou,
čo je zač ten papierik,
o ktorom nevie takmer nik,
prečo v ňom vyvoláva strach,
keď teraz už má všetko na dosah?
Iba tak potichu mi odpovedal,
v hĺbke duše ho strach zmáhal.
, , Je to šesť varovaní upozorňujúcich na výskyt ľadovcov,
od lodí plávajúcich Newfoundlandskou cestou.
Od parníku Caronia bola depeša prvá,
a však potom prišla druhá,
od lode Baltic zvláštna výstraha,
na 41° 51´ severnej šírky,
a 49°52´západnej dĺžky,
je veľa hôr ľadových,
a množstvo krýh.
Nemajte však strach, podal som depešu J.B. Ismayovi,
lodiarskej spoločnosti White Star Line generálnemu riaditeľovi.“
teraz už je okolo desiatej hodiny večer,
s priateľmi pozeráme na lodní smer,
väčšina ľudí oddychuje na palube,
niektorý sa venujú svojej záľube.
Zrazu počuli sme krik zhora,
smerovaní posádke zdola:
, , Ľad priamo pred nami! “
znelo to ako výkrik poslednej dámy,
počula som ako Robertovi Hidensovi,
tvrdo na pravo bok kormidlo otočiť kázali.
Keď konečne sme sa začali obracať od ľadovej hory,
týčiacej sa nad vodou, vyľakaný pán Fleet si vydýchol od úľavy.
Kusy ľadu dopadli na palubu,
boli ako odrezané zo zubu,
len také mierne ťuknutie,
len také mierne puknutie.
Kapitán sa radil s Thomasom Anderwsom,
práve vtedy keď ja prišla som,
kúsok rozhovoru som začula,
vtedy som si to uvedomila,
táto loď o hodinu, možno dve ku dnu pôjde určite,
počula som to, naozaj k tomu dôjde.
Je iba krátko po polnoci,
všetko je v moci,
posádky, ktorá nás musí zachrániť,
musí nás toho všetkého oslobodiť.
Keď si to tak rátam,
neviem asi niečo prehliadam,
je tu iba šestnásť záchranných a štyri rozkladacie člny,
to nie je dosť miest aby nás uniesli cez vlny.
Wallace Henny Hartlay lodný orchester hrať ragtimové skladby nechal,
ale až po vypálení prvej rakety si každý vážnosť situácie uvedomoval.
Za kapitánom som chcela ísť nebolo však treba,
vedľa mňa totiž stál,
videla som ho keď som sa zľakla,
v ruke znova papierik mal.
Od zimy sme sa všetci triasli,
no jemu oči od niečoho iného klesli.
, , Nezachránime všetkých ľudí,
choďte, zachráňte sa nech každý čo chce tvrdí! “
Povedal mi a šiel do kajuty potom,
je mi ľúto že to všetko skončí pod morom.
John Jacob ironicky poznamenal:
, , Tu sme vo väčšom bezpečí ako na nejakej lodičke! “
myslím že v jeho hlave došlo k nejakej chybičke.
Posádka kričala: , , Nestrácajte čas!
neprežije ani jeden z vás,
pokiaľ sa už konečne nepohnete,
prosím nastúpte! “
Ženy s deťmi nastupujú do vrtkých plavidiel,
muži stoja na palube, je to sveta záchranný diel.
Prvý záchranný čln s kapacitou 65 osôb na vodu spustili,
je veľmi zvláštne že iba 28 ľudí naložili.
Ďalších 40 ľudí mohol zobrať,
na vodu sa podarilo však iba 12 dostať.
Loď sa na ľavý bok nakláňa,
paluba sa tiež z ostra zakláňa.
Do večerných šiat sa prezliekol Benjamin Guggenheim,
oznámil: , , Som pripravený ako gentelman zomriem.“
Nastúpila som ako žena do člnu,
nechala som sa spustiť na vlnu.
Je 2:15 majú sa spustiť posledné dva člny,
to ale nejde Titanic je už moc naklonený.
Zrazu sa niečo valí s podpalubia,
cestujúci, ktorý len tak blúdia.
Lodný orchester hrá pieseň Bližšie k tebe, Pane môj,
do záchranných člnov sa nedostalo asi 1600 pasažierov.
Je to strašidelný pohľad,
tá loď je kolmo na vodu studenú ako ľad.
Nechýbalo sa to, ale iba chvíľu,
zrazu počula som veľkú silu,
z ničoho nič len veľké bum-bom,
jeden, komín sa zlomil obrovským rachotom.
Všade samý krik, plač,
čo je to zač?
Všetko je pripevnené k palube,
je to ako v strašidelnej maľbe.
Voda má len štyri stupne pod bodom mrazu,
prináša to obrovskú skazu.
Je ranná hodina skorá,
2:20 a parník sa potápa do mora...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár