a ja rozmýšľam, či sa ho dotknúť mám.
On pozná všetky moje tajomstvá,
pre mňa dávno zabudnuté,
nikomu ich nevychvastá,
jeho srdiečko roztržité,
ktoré si ich navždy uchová,
a len pre seba necháva.
Pamätám si, keď som večer doma zostala,
všetkých strašidiel som sa strašne bála,
pomáhal mi macko z plyšu,
povedal mi, že sa tam vôbec nekolíšu,
strach sa mi tak strašný nevidel,
keď povedal krásny rozprávky diel.
Tá malá hračka vždy ma vypočula,
všetko do seba zmykala,
ako prvá vedela,
že som sa zaľúbila,
i to že som stratila,
stratila, dobého priateľa.
Detstvo sa kotúľa ako v tráve perla,
po líci tebe slza tečie,
macko teraz nezomiera,
celé detstvo sa za nami vlečie.
Tak zázračné míňajú sa chvíle,
už nie sme také hravé.
Do kúta sme už položili mackov,
čakajú, kým ich oprášime,
aby boli našou obľúbenou hračkou,
čakajú, kým sa s nimi pohráme.
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
1
fylo
23. 2.febuára 2009 09:14
pekné
Napíš svoj komentár