Namiesto toho som sa mala venovať ľuďom, ktorí ma milujú. Zavrhla som ich a išla som zaslepená proti nim, ale aj sama proti sebe i keď som iným dávala rozumy, že nemajú byť s niekým kto im dáva namiesto lásky jed. Pritom som sama robila tú istú chybu. Zistila som, že hocikto k vám môže byť milý, ale keď je to falošné aj tak vás to časom zraní a bude to len na škodu.
Prečo toto píšem? Pretože aj napriek tej dlhej, zlej a zbytočnej dobe mám pri sebe ľudí na ktorých sa môžem spoľahnúť a majú ma radi aj napriek tomu, že som ich nepočúvala - čo mi je teraz ľúto a hanbím sa za to.
Viem, že asi sa to malo stať, lebo aj ja som nenapáchala len to dobré a čestné. Teraz sa mi to vrátilo aj s úrokmi. Aspoň som prišla na to, čo skutočne potrebujem, hľadám a aká chcem byť.
Možno je pre niekoho úprimná láska a šťastný vzťah nezmysel, ale ja po inom netúžim a ani sa tej predstavy nevzdám. Áno, hlúposť, ale ešteže sú tu tí spomínaní ľudia, ktorí moje rozmary prežijú a naďalej zostanú pri mne
P.S.: Toto je asi moje jediné srdcervúce a z cela úprimné vyjadrenie prostredníctvom internetu, takže si možno viete načrtnúť akým debilným obdobím som si prešla a koľko času som premrhala len na to, aby výsledkom bolo pár viet na stránke. Aj takéto závery občas bývajú. Ktorú "lásku" človek neukončí šťastne v rozprávke, tú život nešťastne ukončí v realite. Tak dúfam, že ma dajú do rozprávky
Pekný večer
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár