Nepociťovala som hlad, tak som šla na net. O hodinu a pol vstala mama. Zahliadla ma cestou do kuchyne otočila sa smerom ku mne a usmiala sa:
,,Dobré ráno."
,,Kuchárkaaa. Raňajkyyy," skríkla som nadšene.
,,No určite. Si už veľká. To ty by si nám už mala chystať raňajky," tvárila sa prísne, ale nejak jej to nešlo.
,,Ja som myslela, že už ste raňajkovali," snažila som sa vyhovoriť a naznačiť, aby raňajky odo mňa najbližšie rána pripravené na stole nehľadala.
Čakala som teda kým odíde lenivosť a nastúpi škŕkanie v bruchu. Po chvíli dorazilo a šla som do kuchyne. Otvorila som chladničku. Našla som v nej balenú bagetu: ,,We are the champions!" Zistila som, že nepotrebujem žiadne kuchárky.
Neskôr som žehlila kôpku prádla. No kôpku...bola to ako stonka Jacka Fazuľky - dobre, že neviedla až k nebu. Niekto zvonil. Myslela som si, že poštár. Babička. Lepšie než šek.
,,Nevadí, že sme prišli neohlásene?" spýtala sa. No nie, otoč sa a vypadni. Boli sme ticho, tak keď už niekto príde, čo ho máte poslať domov, nech vám najprv zavolá a potom sa dotrepe späť?
Pred obedom sme šli všetci do obchodu. Bratranec sa ma pýta: ,,Čo je fucking head?"
,,Máte angličtinu?" spýtala som sa ho.
,,Áno."
,,Čo je head?"
,,Hlava."
,,Tak..."
,,...a fuck je pojeb, takže pojeb hlavu?"
,,Také niečo, ale nepoužívaj to!" hrala som sa na dospelú a zodpovednú.
,,V škole to stále používame."
,,Potom, že máš samé poznámky!"
,,Nie, učiteľky tomu nerozumejú, teda niektoré áno, ale väčšina nie."
Počul si to? Obrátila som sa na jeho strýka.
,,Lebo sú sprosté,"odpovedal.
Ja sa tam snažím zodpovedne pristupovať k výchove a on to celé dojebe.
Malí bratranec našiel pri pokladni hračku vo vajíčku z Kinderka.
,,Vezmem si to."
,,Nechaj to tak. Neber to," snažila som sa ho presvedčiť.
,,Veď to je rozbalené. To môžem. Možno to tu niekto zabudol. Spýtam sa pred obchodom, či to tu niekto nenechal."
,,Jasné," uškrnula som sa a nevšímala som si ho ďalej.
Vzal si to. Nakoniec si to aj tak zabudol. Chudák, tak poctivo si to ujebal a nakoniec nám to len bude zaberať miesto v byte.
Večer brat plakal. Mama sa išla sprchovať. Mala som nervy. Dosť dlhú dobu už bola od neho a čím ďalej brat kričal od nervozity kde je, tým viac som sa znervózňovala aj ja. V mysli mi už pobehovali viaceré dobročinné myšlienky voči bratovej láske k mame. Jednu z nich vám predstavím: Vezmem kýbel plný sekundového lepidla, namočím ho tam a prilepím mame na hruď, aby už za ňou nikdy nemusel plakať a budeme obaja šťastný.
,,Lenže nechce sa mi vytláčať toľko túb lepidla, keď si o pár minút preň už aj tak príde," pomyslela som si a zvládli sme to čakanie spolu, tak, že brat si myslel, že ju plačom privolá rýchlejšie a ja tváriac sa na hluchú ho naozaj prestanem počuť.
Večer som si sadla za netbook a prečítala som si odpovede na moju včerajšiu otázku vo fóre aké témy vám v blogoch najviac chýbajú. Prevažne tam bolo spomenuté, že málo blogov je vtipných, tak som sa snažila vtipne opísať môj dnešný deň. Neviem, či sa mi to presne podarilo, ale snažila som sa i keď sa mi v iné dni stávajú vtipnejšie veci ako dnes.
Popri písaní blogu som si ešte písala s kamošmi na Fb a Pokeci. Premýšľala som, či si uložím článok na papier do nb, ale hovorím si: ,,napíšem to na birdzi tu sa mi píše lepšie, rýchlejšie a ľahšie...medzi klikaním cez okno som si samozrejme vypla z tých štyroch okien, čo tu mám jedine birdz na ktorom som už mala skoro polovicu článku spísanú...
,,Kurva!" Začala som behať po byte ako sliepka po dvore. Kamikadze.
,,Do piče, kebyže jebnutosť kvitne, tak už som na botanickej výstave. Kurva!" Nevedela som si odpustiť nadávky ako vo väčšine takýchto situácií a nebudem tu zverejňovať ďalšie výplody mojej slovnej zásoby - ja viem, je to neslušné a snažím sa s tým prestať. Od zlosti sa mi začalo zle dýchať, ale keďže tento článok teraz dopisujem už viete, že som to prežila.
Pekný večer!
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
sturmer
1. 2.febuára 2013 20:56
Vzal si to. Nakoniec si to aj tak zabudol. Chudák, tak poctivo si to ujebal a nakoniec nám to len bude zaberať miesto v byte.
2
Píšeš celkom.. hmm fajn. A je fajn si písať ako keby denník. Ale nie je to až tak žiadaná téma u ľudí pokiaľ nie si nejaká strašná hviezda. Vieš každý máme vlastný život a zažívame stereotypné veci a ľudia chcú čítať niečo poučné prípadne nezvyčajné.
Inak fajn
Inak fajn
3
@majo16 Ďakujem, no vo fóre ľudia chceli niečo vtipné, tak som sa snažila opísala môj deň nejak tak...ja viem, že dnes som nezažila nič také na popukanie, ale aspoň som niečo napísala. Snažím sa zdokonalovať...a hlavne sa pripravujem na talentovky, kde budem musieť napísať poviedku na nejakú tému, tak sa snažím písať o všetkom možnom, aby mi to tam potom šlo ľahšie
4
milé, hlavne tá časť kde tvoj brat plakal a ty si sa tvarila že ho nepočuješ hadam sa talentovky zadaria
6
@badblood tak keď 100krát k nemu priskočíš plače, odíšeš plače, dáš mu hračku plače, dáš ho k telke plače..čo s ním?! Ďakujem, dúfam aj ja
Napíš svoj komentár