Je už neskoro snažiť sa .. o niečo viac ? ako nechám zmiznúť to zlo, ktoré je vo mne ? mám nechať zmiznúť seba aby som mohla byť tým kým som ?... stojí mi vlastne tá zidealizovaná postava za to ? Hodnoty, ktoré nikdy nedosiahnem.. Vnútorný mier, prázdnu myseľ a horlivé srdce. Márne sa snažím o tie vlastnosti chrabrých rytierov. Nepatrím k nim.
Vybrala som si sama, konieckoncov.
Tak prečo sa snažím vyhnúť sa poprave, keď som si k nej dláždila cestu posledné 4 roky ? Prečo nie som ochotná zaplatiť, za to čo som ukradla ?
Chcem sa toho zbaviť... viem že je to možné ale nie som na to dosť silná. Nie som pripravená odpustiť jemu.. sebe za všetko čo sa stalo. Hľadať vinu alebo pravdu, by bolo v tomto prípade zbytočné. Pochovali sme ju, obaja samy. a teraz.. hnije niekde, kde by mala mať večný odpočinok. Mala by spať a nechať nás.. mňa na pokoji. Moje svedomie to nechápe.
A myšlienky ? sú jeho otrokmi. Sú moje a proti mne. Ovládam ich ale aj tak trpím... čím viac ich zaháňam tým viac ma napádajú.. a ja chcem ešte aspoň raz zažiť ten pocit bez nich. Ten výplach.
Byť posadnutý okamihom, ktorý vás zachránil od takýchto nekonečne nedobytných mizerných chvíľ, nie je až také zúfalé, pokiaľ nie je len spomienkou na nesplnené sny.
Záchod
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár