„Baja!“otočím sa.
„Kde si bola toľko?“vyšteknem na Kaju.
„Ukážem ti“ a už ma ťahá za rukáv môjho obľúbeného trička. To som naozaj zvedavá, čo mi chce ukázať. Ťahá ma von z obchodného domu.
„Zavri si oči“povie mi. Na nič sa nepýtam. Zavriem ich. Po pár krokoch mi povie nech si ich otvorím. A ona ukazuje na rodinku ježkov. Začnem sa smiať.
„Ty si blázon!“
„Ale musíš uznať, že sú milý“
Vrátili sme sa do obchoďáku. Prebehli sme pár obchodíkov, nakúpili pár drobností.A zašli sme do krčmi na pivo. Nikto tam nebol iba mi dve. Však kto by sa unúval ísť na obed do krčmy. Preberali sme Kajin nový objav. Zaujal ju voliaky hiphop-er z ulice. S tmavými vlasmi a stiahnutými riflami pod zadkom. Každý tretí deň má nový objav, síce ja mám čo hovoriť. Sme rovnaké. Pojašené. Radi rozoberáme chalanov a sme zbláznené do metalovej hudby. Máme aj vlastnú kapelu. V ktorej sme štyria členovia. Dve baby a dvaja chalani. Samozrejme že ja s Kajou a Aďo s Miňom. Ja hrám na bicie. Kaja spieva. A chalani hrajú na gitare.
Kaja sa pozrie poza môj chrbát. Otočím sa. Vidím ako prichádzajú dvaja skejteri. Obaja majú strapaté blond vlasy. Idú si kúpit kofolu a sadajú si vedľa nášho stolu. S Kajou sa na seba usmejeme a vyrazíme k chalanom.
„Máte voľné?“spýtam sa ich. Chalani sa na seba pozrú a prikívnu.
„Ja som Baja a toto je Kaja“predstavím nás.
„Michal“povie blonďák z modrými očami a piercingom v obočí.
„Jaro“predstaví sa druhý strapatý blonďák zo zelenými očami a milo sa na nás usmeje.
Ja si sadnem k Michalovi a Kaja k Jarovi. Rozprávame sa. Zároveň aj flirtujeme. Chalanom to voliako nieje po chuti.
„Už musíme ísť. Majte sa“povie Michal.
Pozriem sa naňho „A pusu?“
„Prepáč, mám frajerku“
„A?“
Michal pokrúti hlavou položí skejt na zem aj s Jarom a odfrčia preč.
„To čo bolo?“hovorím Kaje.
„Neviem, to sa nám ešte nestalo. Možno sa ešte nebozkávali“ a začneme sa smiať.
„Keď ich ešte niekedy stretneme, tak im nedovolíme odísť a vyskúšame ich“poviem veselo Kaje. A ďalej sa s nimi nezaoberáme.
Rozlúčili sme sa a každá išla vlastnou cestou.
Kráčam po chodíku našej ulici a v ušiach mi hrá Metallica. Pozriem sa za seba a vydím tam toho chalana s červeným čírom. „Čo ma ten sleduje?“ pomyslím si. Zastavým sa a zohnem sa akože sa mi rozviazala šnúrka. Pozriem sa poza svoj chrbát. A vidím ako chlapec sa mi otočil chrbtom a predstiera, že telefonuje. Nuž teda sa pomaly postavím a po špičkám prikráčam k nemu a chytím ho zo zadu okolo pásu. On sa rýchlo otočí a sčervená sa ako paprika. Pustím ho.
„Prečo ma sleduješ?“
Chlapec sa len usmeje, ale nič mi nepovie.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
majusqa93
24. 11.novembra 2010 13:10
jeeej...dobre to je idem rychlo na dalši...
2
A on tam stále stojí a hľadí na mňa ako na zjavenie. Ukážem mu fakera, nech sa dá vypchať.
Skveléé
Skveléé
Napíš svoj komentár