Ráno sa zobudím vedľa jeho horúceho tela. Pritúlim sa k nemu bližšie. Najradčej by som odtiaľto ušla a nechala ho tu samého. Ale nechcem byť až taká sviňa, tak radčej zostanem. Zdvihnem sa z madracu a oblečiem sa. Len tak stojím a pozerám sa na Kriša, keď v tom ma napadne skvelý nápad. Posadím sa za svoj hudboný nástroj. Vezmem potichu paličky. Priložím jednu k bubnu a druhú k činelu a zabúcham tri krát. Krišo sa ztrhne. Užaj vyskočí na nohy. Pozerá sa na mňa z jeho rozospatými očami a krúti hlavou. Si môže myslieť, že mi preskočilo. Je mi ho teraz ľúto, že som ho tak zobudila. To si nezaslúžil.

Začne sa obliekať.
„Kam chceš ísť lásko?“spýtam sa ho.
„Prepáč, musím ísť domov a rýchlo do školy. Ďakujem za zobudenie.“
„Ser na školu.Čo znej máš ? Nič!“
„Budúce povolanie moja. Neboj o teba sa postarám. Čau.“ a vyletel z dverí von.
On sa chce o mňa postarať? Tak takéhoto muža by som prijala. Ja by som doma sedela, po obchodoch behala a on by v robote drel. Každé večere by sme súložili a súložili. To by bol život.

Poberiem sa do bytu a uvarím obed, keď nemám čo iné na práci. Pri príprave si zapnem rádio. A pospevujem si pesničky, ktoré hrajú.
Po obede vyjdem von na prechádzku. Neďaleko parku ma zastaví Jaro. Stažuje sa mi, že sa s ním rozišla Kaja, veľmi ho to bolí a chcel by ju späť. Mám mu ju dohodiť.
„Jaro, prepáč, ale to je Kajine rozhodnutie a ja sa do toho miešať nebudem. A ona do teba aj tak nieje a ani nebola zaľubená. Ja viem hovorila ti to, ale klamala. Pretože je bláznivá a každého využíva, tak ako ja. Keď nechceš aj ty voliaky trapas, drž sa od nás čo najďalej.“
„Bolí ma to čo mi tu hovoríš. A ani kamaráti nemôžeme byť? Nemôžem byť s vami kamoš v trojke?“
„Nie! A daj sa už na odchod“ otočila som sa mu chrbtom a nasadila si na uši slúchadlá. Takže neviem, či ešte niečo hovoril.

Prechádzala som okolo cukrárne, keď mi vtedy zavolala Kaja. Aby sme sa večer stretli, že mi porozpráva ako aj ju vyhodili zo školy. Mám ju strašne rada. Kvôli mňe sa nechá vyhodiť. Som veľmi zvedavá, čo urobila, že aj ju vyhodili.

Prišla som domov. Brat už bol doma aj s nejakým novým kamošom cigánom. Ale zato veľmi fešným. Nakrátko má ostrihané vlasy, hnedé oči. Čierne rifle, oranžovú košeľu a v ľavom uchu striebornú naušnicu. Sadla som si k nim a poočúvala o čom sa rozprávajú. Pritom som celý čas hľadela na toho cigánika. Strašne som bola ním zaujatá z ich rozhovoru si nič nepamätám.

„Prečo stále na mňa čumíš?“ opýtal sa ma cigánik.
„Pretože ťa chcem!“ skočila som naňho a začala ho bozkávať.
„Barbora! Prestante! Ja som ešte stále tu, ak si si nevšimla. A stále mi musíš preberať chalanov?“
Prestala som na chvílu. Lebo toto ma zaujimalo.
„Prosím braček? Ty si gay? A to si mi nemohol skorej povedať? Aké typi chalanov sa ti páčia? Aspoň mám sa o čom rozprávať s tebou. A dohodneme sa takto, ja budem mať sexošov a ty tích ostatných niktošov.“
„Tak to teda v žiadnom prípade!“
„Ehm, ty cigánik, ty si tiež gay?“
„Nevolaj ho cigánik, volá sa Erik!“bráni Ondro svojho idola.
„Ale klud braček, klud!“
„Od tohto momentu, čo si ma pobozkala niesom gay. Nozaj ma chceš?“

 Blog
Komentuj
 fotka
anik359  13. 12. 2010 18:15
"Od toho momentu co si ma pobozkala nie som gay"

Ale ona si nevie vazit co ma
 fotka
upirka113  13. 12. 2010 18:23
@anik359 hehe však sranda zatiaľ
 fotka
nika1111  14. 12. 2010 16:37
dobré to je heh ale suhlasim s anik359 ze si nevie vaziť co ma
 fotka
upirka113  14. 12. 2010 16:40
@nika1111 díky
Napíš svoj komentár