„Čo chceš so mnou robiť?“
„Nič, chcem ťa mať celú len pre seba“
„A ty to nevieš pochopiť, že ja teba nechcem ?“ ale chcem, chcem ho. No, nemôžem sa mu zavesiť na krk, len tak.
„Si moja a navždy budeš!“
„S takýmto prístupom na mna nemáš ani najmenšiu šancu. Správaš sa ako voliaky psychopat mnou posadnutý.“
„To nehovor, vieš že to nieje pravda“
„Tak ma už odviaž!“
Prišiel ku mne a odviazal mi ruky aj nohy. Konečne som sa mohla voľne postaviť a ponaťahovať. Krišo pristúpil ku mne a objal ma.
„Prosím moja zlatá buď so mnou. Milujem ťa“
„Nie, ja mám už priateľa. Prepáč.“
„Dobre. Chápem. Maj sa. Zrejme sa už nikdy neuvidíme.“
„Prečo? Kamaráti môžeme byť. Proti tomu nemám nič“
„Ja zase nestrpím, že si s iným“
„A čo chceš robiť?“
„Asi pôjdem do pekla alebo ak sa boh nadomnou zlutuje tak do neba.“
„To hádam nemyslíš vážne?“
„Ale áno. Už môžeš odísť. Nechaj ma samého.“
Ach. Chlapec je do mna zamilovaný po uši. A kvôli mne si chce ísť zobrať život? To nestrpím. Nechcem aby sa mu niečo stalo. Ale ani ublížiť mu nechcem.
Kráčam k východu. No, v tom sa zvrtnem a bežím k nemu, aby som ho pobozkala.
On ma silno objal a pritisol k sebe. Chvílu sme sa pomaly a vášnivo bozkávali. Milujem jeho bozky také sladké, jemné a zároveň vzrušujúce. Pohladila som ho po líci.
„Mám ta veľmi rada a záleží mi na Tebe, tak prosím ťa, nič si neurob. Bolo by to potom ťažké pre mňa. Prosím.“
„Tak prečo nechceš byť so mnou?“
„Nemôžem, pochop ma“
„Tak tam sú dvere.“
„Dobre, ale maj na vedomí, že ťa mám strašne rada.“s týmito slovami som odišla z miestnosti.
Ocitla som sa vonku na chodníku. Vytiahnem mobil. Desať zmeškaných hovorov od Kaji. Zavolám jej späť. Poviem jej, že som v poriadku a nech zájde za chalanmi z kapely. Nech ma vystopujú podľa signálu z mobilu. Pretože neviem, kde sa nachádzam.
Po asi pól hodinke prišli pre mňa a odviezli ma domov. Doma ma čakal už brat z Erikom, ktorých stihla o tom informovať Kaja.
Erik rýchlo ku mne pribehol a objal ma.
Ráno som sa zobudila. Na moje nešťastné prekvapenie boli doma rodičia.
Vošla som do kuchyne a hneď ma zastavil otec. Že nech pobede sa nikam nechytám, pretože budeme mať vážnu debatu.
A ja viem aj o čom. Toto nechcem. Nemám teraz nato náladu.
Tak a nastalo poobede, ktoré som tak veľmi nechcela.. Teraz sedím spolu z bratom a otcom v obývačke.
To bude pohroma.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár