Nikde ho neviem nájsť. Predsa počas vystúpenia tu bol. Čo mu stačil, len pohľad na mňa? Neverím, musí tu niekde byť. Otočím sa smerom dozadu a zbadám ho hneď tesne pred sebou. Surovo si ma pritiahne k sebe, telo k telu. Pomaly sa s tvárou priblíži k mojej. A začneme sa jemne vášnivo bozkávať.
Po dlhom príjemnom bozku. Ho vediem preč cez dav hlučných fanúšikov.
Keď sme už vonku z areálu, tak začnem:
„Ja som Baja“ predstavím sa mu.
„Viem“ vau, aká ma sexi hlas.
„A ty sa mi ako volaš?“
„Veľmi sa mi páčiš“ povie mi a usmeje sa na mňa s jeho krásnym úsmevom.
„Ani ty niesi na zahodenie“ zasmejem sa. „ A neodpovedal si mi na otázku“
„Prepáč, už musím ísť. K.“
Nechápem čo myslí s tým písmenom K. Tak za ným zakričím:
„Čo, aké K? Tvoje meno sa začína na K?“
Obzrel sa, usmial, ale nič nepovedal. Takže K! Aké mená sú na K? Kristián? Kornel? Do šlaka! Ja predsa nebudem hádať, ako sa volá.
Stála som na tom mieste pár minút. Práve išla okolo Kaja a zastavila sa pri mňe.
„Ako dopadlo rande? Nechal ťa?“vyzvedá sa.
„Ako stoperený penis. Ani meno mi nepovedal. Maximálne K.“
„K? To musí byť, také pekné meno ako moje“
„Akože Kajo? To by ma nenapadlo, ale neviem. Sú veľa mien na písmeno K.“
,,To sú, ale bude sa volať Kajo. Uvidííš. A nepozeraj, tak na mňa. Keď ja som Kaja, tak on bude Kajo.“
„Dúfam, že mi ho nechceš prebrať, Karolína!“
„Mojej najlepšej priateľke? Nikdy! Ty moja bláznivá. Mám ťa veľmi rada“ a objala ma.
Ráno som išla do obchodu, kúpiť čerstvý chlieb a minerálku. Cestou späť z obchodu ma zastavilo akési blonďavé dievča. Ktoré malo na sebe dlhé velné tričko a široké rifle.
„Ahoj, ja som Sisa“
Nevedela som si na rýchlo spomenúť, že kde ju mám zaradiť. Ale potom mi to cvaklo.
„Čau, čau, Baja“
Nemám ani najmenšiu chúť sa s nou rozprávať, veď ani nemám o čom. A v tom veľkom oblečení vyzerá, ako roztrtkaná cigánka. Našťastie vidím Lukyho, dúfam, že sa pri mňe pristaví.
„Budeš moja kamarátka?“ skoro ma strhlo, malé decko sa chce so mňou baviť. To kde, kto videl? Bože! Umrem!! To hádam nemyslí vážne. Ale našťastie som jej nestihla odpovedať. Pretože prišiel ku mňe Lukáš a pobozkal ma na pery.
„Ahoj zlato“ pozdravil sa mi. Prezrel si Sisu. Z hora dole a z dola hore. „A ty moja? Odkiaľ si prišla?“ spýtal sa Sisi a začal sa na plné hrdlo rehotať. „Vyzeráš ako po znásilnený“ smial sa ešte viac.
Sisa sa smutno pozerala na Lukáša. Potom pozrela na mňa so slzami v očiach. Ja som len mykla plecom. A ona sa rozutekala preč s plačom.
„Ďakujem za záchranu, milenec môj, ale ten bozk si si mohol odpustiť“
„Prečo? Vieš, že neviem ti odolať. Chcel by som ťa mať len pre seba“
„S mladčímí nechodím, dobre vieš“
„Veď jeden rok nieje veľa“
O hodinu neskôr mi zapípa sms-ka. Píše mi chalan s červeným čírom na hlave. Vlastne Kajo, podľa mojej kamošky.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
majusqa93
25. 11.novembra 2010 12:49
a dalej ???
Napíš svoj komentár