„Prosím?“
„Mohli by sme sa stretnuť?“
„Nie!“ do pekla čo si on myslí. Zložím mu to. Vypnem si mobil. Napchám ho naspäť do vačku. A vrátim sa späť do krčmi.
Ráno sa oblečiem. Zbehnem do obchodu na nákup. Pripravým raňajky. Dám postaviť na obed. Zapnem si mobil. Príde mi správa, že mám päť zmeškaných hovorov od Kriša. A aj dve smsky. Prvá znie: Prosím mohla by si sa so mňou stretnúť? Chcel by som ti dať šancu u mňa, ak by si ešte mala záujem.
Druhá: Prosím, prosím a prepáč mi.
Takže on by mi dal šancu? Milé od neho. Ale ja neviem, či chcem mať vzťah. Určite viem, že by som ho podviedla, kebyže nieje stále pri mňe. A potom by bolo všetkého koniec. Možno aj voliake trápenie. Tak to teda nechcem! Nechcem Kriša! Nechcem žiadny vzťah!
Podvečer niekto zvoní pri dverách. Brat sa po vonku túla a ja sedím pred telkou. Vôbec sa mi nechce zdvihnúť a ísť otvoríť dvere. Po treťom zvonení sa zdvihnem a idem ich otvoriť. Pred dverami stojí otravný spolužiak Bony. Jeho rišavé vlasy mu stoja na všetky strany ako keby bol po zásahu elektrického prúdu. Z rukou si nadvihne jeho popolníky a pozdraví ma. Pozvem ho dnu aby sme nestáli vo dverách.
Ideme do obývačky. Bony sa hodí o gauč a strčí si prst do nosa. Fúúj, ale je nechutný! Či sa nehambí.
„Bonifáác!! Do šlaka čo to stváraš? Užaj si vyber ten prst z nosa a padaj si umyť ruky. Zo zababranými rukami sa neskúsiš ničoho dotknúť!“
„Si ako moja mama“
„Mal by si sa prosím ťa uvedomiť a načo si vlastne prišiel?“
„Aby som ťa zbalil!“
Tak toto ma rozosmialo. On a mňa zbaliť? To hádam nemyslí vážne. Ešteže niesom slepá. Inak neviem čo by som robila. Ľutujem ľudí čo nevidia.
Keď si umyl ruky. Postavil sa predomňa a chcel ma ísť objať.
„Daj preč odomňa tie špinavé paprče!“
„Teraz som si ich umyl“
„To ma nezaujíma. Ja nemám o teba záujem“
„Ale veď, len užiť si jednu romatickú noc chcem, nič viac.“
„Tebe preskočilo? Či čo?“ Rišavec jeden neznesiteľný, nech už vypadne z môjho bytu. Neznesiehom ho tu už ani sekundu.
„Láska, prosím ťa. Veď ti to s každím robíš“
Toto ma nasralo. Chytím ho za jeho špinavú košeľu a ťahám von z bytu. Otvorím dvere. A v nich stojí Krišo. Postrčím Bonyho von rovno na Kriša a zabuchnem za ním dvere.
Po piatych minutách zazvoní zvonček. Neotváram. Ozdve sa klopanie a zvonenie zároveň. Idem teda otvoriť nemienym to počúvať.
„Čo chceš?“vyskočím na Kriša.
„Iba Teba!“ povie Krišo a pristúpi ku mňe. Vezme si ma do náručia a začne ma vášnivo bozkávach. Jeho bozky sú jemné, sladučké a vášnivé. Až mám taký divný pocit v brušku. Toto sa mi ešte nikdy nestalo. Čo ak som sa zamilovala? Dúfam,že nie.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
majusqa93
6. 12.decembra 2010 10:58
rychle ďalšie...bodže to je perfektny príbeh
Napíš svoj komentár