„Barbora Lipová poďte so mnou do riaditeľne!“
Poberiem sa za riaditeľom a nasledujem ho. Otvorí dvere a nechá ma prvú prejsť.
Usadí sa za stôl. A ja pred neho.
„Barbora, kričali ste po učiteľke a dali ste jej facku. Zbili ste spolužiaka. Viete mi povedať váš zámer, prečo ste to urobili?“
„Nie“
„Nie? Jeden deň a fyzicky ste napadli dve osoby a učiteľa na vyššej rade. Týmto správaním ste zo školy vylúčená!“
„Ďakujem“
„Nemáte začo, pobalte sa a oputite areál školy“
„Dovidenia“ fúzač. By som sa sním najradšej začala hádať, ale radšej serem na to.
Vošla som do triedy všetci po mňe pozerali. Smiala som sa. Pobalila si veci a bez slova odišla.
Po škole prišla za mňou Kaja. Vyzvedala. Tak som jej všetko povedala.
„Ty si ma tam teraz nechala samú? A to si hovoríš kamoška“
„Neser sa! Zajtra urob aj ty niečo a budeme na rovnakej lodi“
„Dohodnuté“
Večer mi zavolal Aďo, že vraj mu je to ľúto. Určite mu to povedala Kaja. Potom mi volal otec, že čo to má znamenať. Prečo som zbila spolužiaka a učiteľku. Začal nadávať, že pôjdem na inú školu. Povedala som, že do žiadnej školy sa už nevrátim. A keď ma bude nútiť, tak odídem z domu. A že vraj si o tom pohovoríme, keď príde domov.
V noci vybehem pred činžiak. Zapálim si cigu po dosť dlhej dobe. A len tak sedím na lavičke. Premýšlam, že by som mohla mať teraz niekoho pri sebe. Mohol by sa tu zjaviť Lukáš. Keď v tom si ku mňe prisadne Krišo.
„Ahoj moja. Začneme od začiatku. Prepáč ako prvé som sa ti ešte nikdy nepredstavil. Takže volám sa Krištof, ale volaj ma Krišo.“ a podáva mi ruku. Prijmem a stisnem.
„Hm, Baja“
„Si veľmi krásne dievča, páčiš sa mi.“
No akurát, tak krásna beštia. Ale, tak on je fakt fešák. A ešte k tomu, tak príjemne vonia.
„Prosím, to si nechaj pre seba.“
„Je mi veľmi ľúto, že ťa vyhodili zo školy.“
„Mňe nie. Nebaví ma, tak načo tam mám chodiť.“
„Aha“ odpovedal a sklopil zrak.
„A čo tu ešte trapošíš?“
„Prepáč, idem už“postavil sa.
„Nie!“ skríkla som. „Pekne si sadni a už ma pobozkaj. Čo si myslíš, že odídeš, len tak na sucho? Veľmi ma priťahuješ a keď som s tebou, tak s teba nemôžem.“
Naklonil sa nadomňa a jemne ma pobozkal na pery.
„Tak, prečo nechceš byť so mňou vždy?“
Neodpovedala som mu. Zavesím sa mu okolo krku a začnem ho bozkávať. Potom ho chytím za ruku. A vediem do komory, kde máme štúdio. Postrčím ho na madrac. Vzájomne sa vyzlečieme. A nádherne pomilujeme. On je strašne jemný, milí, krásny a vzrušujúci. Toto je môj zatiaľ najlepší milenec. Musím si ho celého vychutnať. Ach.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár