zámku sedela , kde si každý deň zaklínadlá rapotala.
Jedného daždivého dňa ju to už unavilo, tak odložila knihy do svojej knižnici a zamkla dvere. Obliekla si čierny deravý plášť, ktorý jej obhrízli myši a višla zo svojho hniezda do daždivého lesa. Ako tak si vykračovala lesom, tak si aj pospevovala čo ju napadlo.
„Som ja stará krásna bosorka zo zámku.
Rada tu bývam , rada to tu mám.
Rada tu lietam a aj rada zaklínam.“
Zrazu stará Bosorka vykríkla. Pretože pred sebou na strome zbadala visieť mŕtve telo z ktorého vytekala čerstvá krv. Telo bolo celé zhovadené. Oči nemalo, pólka vlasov bola vyholená,cez hruď malo napichnutý nôž a celé bolo poškrabané. Na chrbte malo vyritý veľký kríž. A bolo nahé.
Bosorka na to nemo hľadela bez dychu. Zlakla sa. Ešte z ničím takýmto sa tu nestretla a to tu už žije 50rokov. Začala rýchlo premýšlať nad zaklínadlom, ktoré by ju malo pred takýmtom niečím ochrániť. Žiadne ju nenapadalo. Nechcela odtiaľ odísť pokím nepovie voliake zaklínadlo, lebo by ju zlo prenasledovalo.
Ale, keď ju ani po hodine nič nenapadlo, tak sa rozhodla, že radšej už pôjde. Lebo už bola celá premočená od dažďa. Dama sa pozrie do kúzelnej knihy. Otočila sa a namierila si cestu naspäť do zámku.
Doma sa prezliekla a uvarila si horúci čaj z myšacieho chvôstu. Odomla dvere na knižnici. Vzala si knihu zaklínadiel. A sadla si s ňou do predsieňe. Začala v nej listovať. Hladala asi už tri hodiny bez úspechu. Práve,keď chcela zavrieť knihu, tak to našla. Potešila sa a usmiala. Prečítala si zaklínadlo a pozrela sa čo potrebuje na elixír.
Elixír proti prenasledovaniu zla:
Bilinky Persius – mám.
Bilinky Lambria – mám.
Myšacie pazúriky – mám.
Šalvia – mám.
Ježkove pichliače – mám.
Netopierov zub – nemám.
Bosorka si pripravila na stolík všetky ingredencie, ktoré má. Obliekla si zase svoj plášť a višla von chytiť netopiera aby mu vytrhla zub. Zobrala si zo sebou podberák a blízko pri zámku v malej jaskyňy začala loviť. Za nie ani pól hodinu chytila netopiera. V podberáku si ho zobrala do zámku.
Tam mu pichla smrtiacu injekciu.A potom vytrhla jeden zub.
Netopierov zub – mám.
Všetky ingredencie zobrala, hodila do kotlíka a začala variť elixír. Ktorí sa má variť 8 hodín. Kým sa elixír varil, tak ona si zdriemla. Zobudila sa na veľký rachot vonku. Rýchlo vyskočila z kresla a pozrela sa von cez okno. Nič podozrivé nevidela. Pomyslela si , že možnože sa jej to len zdalo. Trochu mala strach, tak začala si pospevovať.
„Som stará krásna bosorka a ničoho sa nebojím.
Nebojím sa teba ani seba a ani jeho.
Nebojím sa vôbec ničoho.
Som silná a každého premôžem.“
Zrazu jej niekto silno zabúchal na dvere. Bosorka sa zlakla a zostala nehybne stáť. Stála tam tak asi 5 minút. Búchanie sa nezopakovalo. Vydýchla si. Ale teraz už vedela , že ju prenasleduje zlo a neskončí dokým sa jej nezbaví.
Dovarila elixír a naliala ho do flaštičky.
Bolo už dvanásť hodín v noci, tak išla spať.
Ráno sa zobudila, obliekla, zobrala si flaštičku z elixírom. Dala si ju do taštičky.
Otvorila dvere. Skoro vyletela z kože. Pred jej dverami na zemi ležalo daľšie telo. Lenže toto nemalo hlavu a ani jednu nohu. A v srdci malo zapichnutý kvôl. Taktiež malo rezné rany po celom tele.
Bosorke prišlo z toho nevolno. No, musela sa pozbierať. Natiahla si na ruky rukavice a odtiahla telo dalej do lesa. Vytiahla fľaštičku a začala odvrávať zaklínadlo.
„Telo čo tu ležíš, nájdi si pokoj v duši a mňa viac neprenasleduj.“zopakovala to tri krát a z fľaštičky na telo nakvapkala pár kvapiek elixíru.
Potom sa vybrala na druhú stranu, kde včera videla to prvé telo. Prišla na to miesto, lenže to telo tam už nebolo. Bosorka mala už veľký strach. Bála sa byť už sama v tomtom strašidelnom lese. Rozhodla sa že pôjde si do zámku zobrať všetky potrebné veci a odíde z lesa už navždy.
Prišla naspäť k zámku. Dvere na ňom mala otvorené dokorán. Strašne sa bála. Celá sa triasla. Lenže musí to prekonať. Tak vstúpila dnu.
Na svojom obľúbenom kresle zbadala sedieť tú mŕtvolu, ktorú včera videla visieť na tom strome. Začala kričať. Odzrazu ju niekto chytil zo zadu a zakril jej ústa z rukou. Bosorka sa začala mykať, kopať, škriabať. Chcela sa oslobodiť. Nepodarilo sa jej to. Muž bol silnejší. Vybral nôž a priložil jej ho k hrdlu.
„Prosím neubížte mi, urobím všetko čo chcete len mi neubližujte prosím“vzlikala Bosorka.
„Ticho! Daj dole tú mŕtvolu z toho kresla a sadni si tam!“
Stará Bosorka urobila tak ako jej muž prikázal.
Muž jej priviazal nohy o nohy kresla a ruky o opierky rúk. Postavil sa oproti nej a začal sa hlasno smiať. Chytil nôž do ruky a pichol Bosorke do zápestia. Začala jej s tade striakať krv. Bosorka vrieskala na plné hrdlo, plakala a prostila o milosť. Lenže muž ju nepočúval smial sa a užíval si to. Pichol jej aj do druhého zápestia. Strhol z nej všetky šaty čo mala na sebe. Železo dal na chvílu do trúby zohriať. Potom ho vybral a priložil jej ho na brucho. Bosorka vrieskala čoraz viac hlasnejšie.
Potom jej muž s tým železom vypichol jedno oko. Z nožom jej bodol do brucha a rezal jej rany po celom tele. Jazyk jej odsekol. Cez celý hrudník jej prepichol šíp.
Krv na všetky strany striekala. Bosorka posledný krát vydýchla. Muž zobral si do ruky motorovú pílu a Bosorkyne telo rozpílil na polovicu. Ešte raz sa zasmial, že zase dokončil svoje dielo podľa svojich predstáv a odišiel zo zámku.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
magorita
2. 10.októbra 2010 18:51
to co to
Napíš svoj komentár