Ahojte Birdzáci, konečne po dlhej dobe sa ozývam aj ja. Ešte som ani v jednom zápisku neprehovoril žiadne slovo. Viete kto som? No predsa Luky. Teší ma, že sa konečne môžem aj ja sem zapojiť.

Teraz Vám poviem náš reťazec priateľstva.
Teda, ako sme sa všetci spoznali? Neuveríte tomu, ale zišlo sa to v jeden horúco upršaný deň. Keď vonku svietilo slnko a pršalo.
Ako vždy som sa po ulici preháňal na skejte, len tentoraz na čisto novom ! Mojom vytúženom! Konečne som ho dostal. Na narodky! Štastne som vyletel von.
Preháňal som sa na ňom hore, dole, za rok, za krík, keď tu zrazu som narazil do niečoho čierneho. Zdvihol som hore hlavu a predomnou neuveríte mi ale naozaj predomnou stál sám Satan. Normálne som sa zľakol a spod trička vytiahol môj katolícky kríž a začal sa brániť.
Satan sa nadomnou začal rehotať a povedal nech prestanem z hovadinami.
Viete si predstaviť nás? Ten pohľad ako ja sedím na zemi a pred sebou zvieram kríž a nadomnou satan?
Tak vtedy okolo nás prešli dve dievčence, ktoré sa neubránili smiechu. Tá veselšia a uvoľnenejšia bola naša Lili, ktorá z vačku vybrala svoj roztrieskaný mobil a urobila na pamiatku foto.
Jej blesk ma osvietil a ani neviem ako rýchlo som sa postavil na nohy.
Hneď ku mne pribehla tá vážnejšia a mrzutá naša Mery, ktorú veľmi ľúbime a začala obchytkávať môj zvýrazňujem že „môj nový skejt!“
Chcel som jej ísť ruky polámať, ale ovládol som sa. Pozeral som na ňu ako s rukou roztáča kolieska , aby sa krútili. (Viem sme všetci psycho, ale stojí tá naša parta zato!“)
Pozrel som sa na satana ten viedol s našou Lili rozhovor. Myslí, že ma ohovárali. To mi nechceli nikdy povedať.

Teraz tu pri mne sedia a usmievajú sa na seba. Čo si mám o tom myslieť? Bol si rád za zrelú a zdvorilostnú odpoveď.

(Ako sa zoznámili Mery a Lili to Vám sem písať nebudem, lebo to je ich)
A nakoniec ako to bolo s Klaudinkou? Ktorú si nakoniec naša zhovievavá Merynka adoptovala? Vám poviem teraz!

V jeden deň sme všetci boli v dobrej nálade. Vybehli sme von, slnko hrialo nám na mozog. Rozbehli sme sa k potoku, ľahli si na trávy a pozorovali rieku. Keď tu pred nami ani nevieme ako sa zjavila normálna živá žirafa. Neverili sme vlastním očiam. Lili sa na mňa nalepila ako palacinka!

Luky: Nie, nie moja teraz sa mi tu nebráň, že to tak nebolo. A žiadnymi pusinkami to odtiaľto nedám preč!
Lili: Si zlý, neberieš na mňa ohľad.
Luky: Ale, ale moja.
Satan Aďo: Ale Lukáš, nebuď na ňu taký a už to radšej rýchlo dopíšeš chcem sa podpísať, že som tu zase mohol účinkovať a konečne sa ísť vysrať.
Mery: Ty si tchor Aďo! Že sa nehambíš!

Ok. Ľudkovia nás už počúvať nemusíte, schyľuje sa ku koncu. Takže naša Meryka, ktorej sa pri žirafke vhrnuli slzy do očí, len ešte stále nevieme či od dojatia alebo strachu, Normálne nabrala odvahu, postavila sa k nej a pohľadila ju. Pričom jej žirafa olízala tvár a nás od smiechu boleli bruchá do rána.

Vaši verný pisatelia: Mery, Klaudi, Lili, Luky a Satan Aďo.

 Blog
Komentuj
 fotka
onaj123  29. 6. 2013 05:11
Dobre píšeš !
Napíš svoj komentár