Mŕtva kostra v truhle leží,
od zimy jej mrznú kosti.
Sem tam sa zatrasie,
kde tu jedna kosť odpadne.

V tmavej hrobke smúti,
že život jej vzali.
Krátky ho mala na môj veru,
anjeli biely jej už nepomôžu.

V hrobke tmavej, uveznená je,
sama bez šťastia.
Do neba sa nedostane,
navždy v hnilej zemi zostane.

V tme leží.
V tme dýcha.
V tme žije.
V hnilej hrobke navždy zostane.
Uveznená vo večnej tme a špine!

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár