Láska dvoch, tá je jedinečná (13.) Kubo je zlodej?

Drgnem do Kuba. Obzrie sa. Ani nestihne zaregistrovať čo sa deje a už doňho môj brat strká. A Kubo padá na zem.
Obklúčia ho Markovi kamoši.
„Čo sa deje?“ pýta sa Kubo.
„Ešte ty sa ma pýtaš, že čo sa deje? Ty zlodej jeden vyjebaný! Mňa okrádať nebudeš!“povedal Marko a surovo kopol Kuba do rebra.
„Prestaň Marko! On nič neurobil!“
„Ešte sa ho budeš ty zastávať? Veď ho ani nepoznáš nevieš čo je zač!“
„Ja som nič neukradol!“ preceril Kubo pomedzi zuby.
„Nie? Hlavne, že som ťa videl!“povedal Marko: „ do zajtra máš čas, aby si mi vrátil môj mobil, ak sa tak nestane, tak si ma neželaj! A ty sestrička zakazujem ti baviť sa s ním a šmýkaj domov!“otočil sa na päte a so svojou partiou odišiel.

Jeho malá sestra mi celý čas pri nohách plakala.
Klakla som si k nej a utrela jej slzy.
„Neboj sa“pošepkala som jej.

Nemôžem tomu uveriť, že Kubo je zlodej. To nieje možné.
„Si v pohode?“ pýtam sa ho, keď už čupím pri ňom.
„Dá sa to“
Pomôžem mu vstať.
„Mala by si už ísť a aj ja“povie a pomaly sa vyberie na odchod.
„Kubo?“ zakričím za ním.
„No?“
„Sestra ti nechýba?“
Prikráča pomaly ku mne a vezme sestru za ruku. Nakloní sa ku mne a pošepká mi: „Je mi ľúto to čo si musela vidieť, ale ver mi, ja som nič tvojmu bratovi neukradol.“
„Ale ako mu to chceš vysvetliť?“
„To už nechaj na mňa“položí si dlaň na moje líce a usmeje sa. „Ja to zvládnem“
„Nechcem, aby sa ti niečo stalo“poviem so sklopeným zrakom.
„Ja viem“

Dnes sa v škole Kubo vôbec neukázal. Chudák určite sa zľakol. A čo keď naozaj on ukradol môjmu bratovi mobil? To, aby som si začala dávať pozor na veci.
„Kde je?“ drgne do mojej lavici Marko. Nadskočím. Vôbec som si ho nevšimla.

 Blog

8 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu