Láska dvoch, tá je jedinečná (14.) Môj brat je zvrhlý

Ten môj brat je posledné dni strašne otravný a hnusný. Ako môže obviňovať Kuba, že mu ukradol mobil.

Doma som vbehla do bratovej izby.
„Ty ako čo si dovoľuješ? Spadol si na hlavu alebo čo? Obviňovať nevinných ľudí.“
„Moja, ukludni sa a otvor si oči. Ja zato nemôžem, že ta pobláznil, ale ver mi však som ho predsa videl na vlastné oči!“
Krútim hlavou to snáď nieje možné. Aj tak tomu neverím.
„Dnes ho idem zmlátiť!“
„Veď nevieš kde býva, či áno?“
„Do toho ťa už nič“
„Ale áno, prosím ťa povedz mi kde býva“
„Nie! Ešte ho pôjdeš varovať“
Magor! Dobre, keď oni môžu sledovať Kuba ja budem sledovať ich.

Sadla som si do kuchyne a čakala kým brat vyjde von.
Sledovala som ho ako sa stretol s partiou a niečo si pošepkali. A potom sa vybrali ulicou dole parkom. Zastavili oproti domu, ktorý vyzerá, že sa každú sekundu zrúti.
To ako tu má bývať Kubo? Hm no nemyslela som si.
Schovala som sa za krík a čakala či sa bude niečo diať.
Chalani začali búchať päsťami na bránu.
Bránu prišlo otvoriť krátkovlasé dievča, ktoré malo na sebe iba nohavičky a podprsenku. Chalani zostali pred ňou stáť s otvorenými hubami.
„Zbláznili ste sa čo tu chcete? Len takto búchať na bránu cudzích ľudí, ktorých nepoznáte! Mohli ste zobudiť moju malú sestru!“
Chalani len nervózne prešľapovali z nohy na nohu a nevedeli čo na to povedať. Po chvíli sa môj brat spamätal a spýtal sa: „Prepáč mladá dáma, ale hľadáme tvojho brata“
„Hm, ani jeden nieje doma. Behajú niekde po vonku. Nájdite si ho.“
„A nemôžeš nám dať jeho telefónne číslo, malinká?“
„Nie!“ povedalo dievča a otočilo sa. Chcelo už buchnúť bránou, no môj brat jej v tom zabránil. Schmatol ju zápästie a oprel o bránu. Začal jej prstom prechádzať po tele a niečo jej šepkal, ale nepočula som, že čo. Rukami jej prechádzal po bokoch a vzápätí jej švihom stiahol nohavičky. Chalani sa začali rehotať. Brat ju silno držal pri bráne. Nevedela sa ani pohnúť.

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu