„Dobrý chlapec! A nech sa to už viac krát neopakuje! A zmizni od mojej sestry!“ povedal Marko a vrazil mu päsťou do úst.
Kubo tam zostal stáť a z úst mu tiekla krv.
„Natália padaj domov. Čo si tu vylihuješ ako doma pred gaučom!“ po tomto monológu odišiel preč.
Postavila som sa na nohy a podišla ku Kubovi.
„Ukáž“
Rukou si držal ústa. Otočil sa mi chrbtom a išiel preč.
„Kubo? Nechceš mi to vysvetliť?“
Pokrútil hlavou.
„Môžem sa ti aspoň na to pozrieť?“
Znovu pokrútil hlavou.
Naozaj je Kubo zlodej? Nie! Neverím tomu. Niečo v tom bude. Ale potom odkiaľ mal ten mobil? Vôbec tomu nerozumiem.
Kráčala som pomaly za Kubom, aby si ma nevšimol. Sledovala som ho. Išiel cestou domov. Pri bráne sa obzrel a vkročil dnu. Prikráčala som k ich bráne a zostala som tam stáť. Stála som tam päť minút a nič sa nedialo.
Prečo som si vôbec myslela, že by sa tu mohlo niečo diať? Asi už niesom normálna.
Chcela som už odísť no práve vtedy som začula buchot. A predsa sa niečo bude diať! Pomyslela som si rýchlo.
„Ty si taký sprostý debil, že to ani svet nevidel! Kradneš mi moje veci a potom ich ešte rozdávaš cudzím ľudom!“ kričal mužský hlas.
„Dobre vieš, že to nebol tvoj mobil!“povedal zrejme Kubo.
„Noa? Nemáš sa čo starať do mojich vecí! A tak ti treba, že si taký sprostý a necháš sa zmlátiť!“
„Chalani držte huby, zobudíte Sašu!“zvresklo na nich dievča.
Do pekla! Koľko ich v tom dome žije?
Ja už viem! Určite sú taká rodina ako my. A Kubo je určite adoptovaný. Chudáčik. Ale, aby žili deti v takomto rozpadnutom dome? Veď to by im sociálka zatrhla nie?
Zato ani my nemáme veľký dom, ale určite je v lepšom stave.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
petushiq18
26. 11.novembra 2011 17:21
nejaké krátke... prečo?
Napíš svoj komentár