Do pekla. Kam mám ísť? Stojím na mieste a neviem na ktorú stranu sa mám pohnúť.
„Takto sa problémom nevyhneš ty sráč!“
Posadila som sa pod susedný dom a sklonila hlavu.
Otvorila sa brána a z nej vyšiel Kubo. Poobzeral sa naokolo a zbadal ma.
Postavím sa ? Nepostavím? Zostanem sedieť? Nevidím ho. Nevidím.
„Čo tu robíš?“hovorí už pri mne Kubo.
„Och, čo ty tu?“ predstierala som , že som nepočula jeho otázku a tobôž to čo sa pred chvíľou odohralo v ich dome.
„Odíď odtiaľto prosím ťa a zabudni na to čo si počula. A prosím neklam, že si nič nepočula.“
„Dobre, ale otázka. Neviem kto a aký je tvoj brat, ale prečo ho chrániš? A miesto neho si ty vytrpíš bitky alebo čokoľvek iné?“
Odvráti hlavu a pozerá do zeme.
„Ako chceš, keď budeš chcieť prísť za mnou alebo porozprávať sa tak tu máš moje telefónne číslo“ podávam mu lístok s mojím číslom. Neochotne si ho chytí pomedzi prsty pri tom sa nám končeky prstov dotknú. Celé moje telo zahreje horúčava. Až cítim, že sa červenám. Nechcem vyzerať ako blbec, tak mu skočím do náručia a objímem ho.
„Je mi to strašne ľúto čo ti urobil môj brat, pokúsim sa mu to vysvetliť“
„Nie! Prosím ťa , nerob to! Ja si to vybavím sám!“
„Kubo, ale nikto ti neuverí“
„To už nechaj na mňa!“povie. Pritisne si hlavu k mojej a jemne ma pobozká na pery.
Kráčam domov zasnená mysľou u Kuba. Zas ma pobozkal. Ja vlastne ani neviem čo je medzi nami. Chodíme spolu? Taká som zamyslená, že si to uvedomím až vtedy keď no niekoho vrazím a padám na zem. No dotyčný ma hneď zdvíha hore. Ani som si nestihla vybaviť čo sa to vlastne stalo a on sa mi ospravedlňuje, ale ja ho vôbec nevnímam. Keď niečo dohovorí až vtedy akoby sa mi odlepili oči a pozerám mu do jeho modrých. Zostávam pred ním stáť z otvorenými ústami čo zrejme vyzerá blbo, ale mňa to nejak nezaujíma. On má božské pery a tie jeho dredy po plecia. „Ach“ rozplývam sa. Kto je tento prenádherný mladý chlapec?
--------------------------------------------------------------------
Po dlhej dobičke ľudkovia snáď nevadí
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár