No počujem len jeho smiech. Naozaj sa krásne smeje. A tie jeho biely zuby. Nekomentujem už.
„Prepáč neznáma, ale myslím si, že ulica nieje to najlepšie miesto na tancovanie.“
Až teraz sa preberiem a rýchlo spustím svoje ruky dole k môjmu telu, no zároveň si ich schovávam do vačiek kabáta.
Som trápna. Trápna! Nadávam si v mysli.
„Ehmm.. prepáč, ja že si strom“pokúsila som sa o srandu.
On na mňa len vyvalil oči a povedal: „To mi ešte nikto nepovedal. Zaujímavé prirovnanie“
Ale som mu dala chudák, no radšej som sa s toho nešla vykrúcať, ešte by to dopadlo horšie.
Marko prišiel domov nadrízganý ako hovädo, pričom zobudil Chosého a vyhodil ho izby. Ja som sa zobudila iba na ich krk.
Celú noc som nemohla zaspať, lebo Chosé musel spať so mnou v posteli. Celú noc sme sa tlačili a ešte k tomu mi pri uchu chrápal. Som šťastná, že s ním nemám izbu. Neviem ako môže Marko pri ňom spať, ale nech si trpí, keď je magor.
Ráno matka začala vrieskať na Marka, že čo to stváral v noci do čoho sa hneď zamiešal Chosé a po ňom všetky malé sestry.
Išla mi z nich už prasknúť hlava. Rýchlo som sa obliekla a vypadla s Julianou von. Len dúfam, že nestretneme Kuba a ak predsa budem predstierať, že je to kamoška, alebo moja známa.
Sadli sme si do parku a pozerali sa na deti na prelieskach. Práve okolo prechádzal Kubo a žmurkol na mňa. Vôbec sa pri mne ani nepristavil.
„Videla si ho?“zrazu skríkla sestra. „On na mňa žmurkol!“ vzrušovala sa nad ním.
Ona si naozaj myslí, že to bolo jej? Je ale primitívna. On je len môj a ja jeho.
„Póóď Natália, ideme ho sledovať. Musím vidieť jeho sexi zadoček“
Ja asi umriem. Čo to hovorí?
Ťahá ma z lavičky. A už bežíme za ním.
Drgne do mňa.
„Prihovor sa mu!“vyzýva ma.
Stojíme pri stĺpe neďaleko Kuba, ktorý práve stojí v rade pri novinovom stánku.
Zbadám ako sa na nás zamračene pozerá. Zakývam mu. On odvráti zrak. Čo je to dnes s ním? Nebaví sa so mnou?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár