Kubo si kúpil cigary a hneď si aj zapálil.
On fajčí? Nejako mi to nejde do hlavy. On je celý záhadný.
Zrazu si uvedomím, že sestra už nestojí pri mne, ale zhovára sa pár metrov odomňa s Kubom. Pribehnem k nim.
„Ahoj Kubo“
On sa na mňa, len pozrie a znovu sa odvráti k mojej sestre. Prečo sa so mnou nebaví? A akože sa vôbec baví s dievčinou hnedej pleti? Predsa keď videl v kočíku moju mladšiu sestru, tak sa zľakol.
„Kubo? Ty sa so mnou nebavíš?“ pýtam sa ho na rovinu.
„Ty ho poznáš a bavíš sa sním a nič si mi o ňom nepovedala? To si čo za sestru?“hnevá sa na mňa sestra.
Do frasa a ešte mu prezradí, že sme sestry. Ach!
„Počúvaj ma. Neviem čo odomňa chceš, vôbec ťa nepoznám a ani neviem kto si, tak si daj pohov. A vôbec sa nevolám Kubo!“
Kukám na neho ako vyoraná myš.
Čo? Čo to on hovorí? Nerozumiem mu. Krútim hlavou. Vôbec si ma tí dvaja nevšímajú.
„Juliana ideme domov“ hovorím rázne sestre.
„Ja nejdem s tebou nikde idem s Mirom. Maj sa !“
„Čo?“ pozerám na nich ako sa mi zdalujú pred očami.
Ešte sa Miro otočí a zakričí mi: „vtedy na starej železnici som bol ja s tebou a nie Kubo!“
Už mám toho fakt vyše hlavy. Mala by som si všetko premietnuť a zaradiť. Teda Miro? Hm, dobre. Ale akoto, že je na vlas rovnaký ako Kubo? Dvojičky? Á! Ja neviem. Počkať! Dvojičky?! Teda Miro je aj ten zlodej! Ohh! Začnem bežať smerom ktorým odchádzali. Na konci uličky sa zastavím, ale nikoho nevidím. Sakra! Sestra ani mobil nemá. Mala by ich ísť hľadať, určite ju berie na starú železnicu, keď mi ju pripomenul. Možno si ju privlastnil a robí tam nejaký randál. Odkedy som tam s ním bola ,odvtedy som tam už nebola.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár