Niekto ma chytí zo zadu za plece. Nadskočím.
Sakra!
„Kam sa tak ponáhľaš, že ani zastaviť nechceš kvôli mne alebo sa na mňa hneváš? Myslel som si že s tvojej strany to je v pohode.“hovorí mi Kubo. Kubo? Je to naozaj Kubo?
Krútim hlavou.
„Prepáč, nepočula som ťa. Bola som zamyslená a naozaj sa veľmi ponáhľam a môj postoj k tebe sa vôbec nezmenil. Nemaj obavy.“
„A nemohol by som ísť s tebou?“
„Nie! Keď si to vybavím prídem pre teba. Maj sa!“ a rozutekala som sa dole ulicou.
Preskočila som jarok a rýchlo sa prepchala cez kry a vysokú trávu. Pri budove som zastala a zhlboka sa nadýchla. A vykročila som. Pozrela som sa do okna a na moje prekvapenie tam nič a anikto nebol. Ako som mohla byť taká hlúpa a myslieť si, že by sem doviedol moju sestru a zneužil ju alebo by si tu robil odklad ukradnutých vecí. Som sprostá, naozaj som sprostá! Potriasla som s mojou vymletou hlavou a vybrala sa preč.
„Áááá“dopekla ešte infarkt dnes dostanem.
Predomnou sa objavil Kubo a ja som sa strašne zlakla. Je to vôbec Kubo?
Pristúpil ku mne a objal ma.
Začala som sa mu trhať z objatia. Musím si dávať pozor nikdy neviem, ktorý je ktorý.
„Stalo sa niečo?“ spýtal sa ma.
„Ja len neviem či si to ty. Som z vás mimo.“
„Aha, takže už si to zistila. Aspoň už vieš prečo by mi tvoj brat neuveril.“povedal smutne.
„Je mi to ľúto. Prepáč.“podišla som k nemu a chytila ho za ruku.
„Chápem ťa.“
„Kubo ako mám zistiť, ktorý si ty ?“
„Asi tak , že nebudem k tebe odmeraný?“
„A keď budeš mať zlú náladu alebo sa pohádame?“
„Niečo vymyslím a vlastne prečo si sem bežala“
Ups. Hneď ako som ho uvidela mi to vyletelo z hlavy. Užaj musím ísť hľadať moju sestru.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár