„Prečo sa pýtaš?
„Hm išiel niekam s mojou sestrou“
„Aha“
„Tak?“
„Čo?“
„Vedel by?“
„Tak zabiť by ju nezabil, ale keď vravíš sestru, hm nerád ti to hovorím, ale znásilniť hej, ak by nechcela dobrovoľne pravdaže.“
„Pamätáš sa keď som bola vonku s tými susedkami? A s tebou a tvojou malou sestrou čo ťa prepadol môj brat?“
„Prečo?“
„Vlastne to neboli moje susedky, ale sestry“
Kubo na mňa vyvalil oči.
„Čože?“
„Ale adoptované, niesu mojich rodičov. Mám štyroch vlastných súrodencov a traja sú adoptovaný“
„Aha a čo tým chceš povedať?“
„Že tvoj brat odišiel s mojou adoptovanou sestrou a všetci traja adoptovaný súrodenci sú afrického pôvodu.“pozerala som sa na neho asi minútu a doposiaľ nič nepovedal „Prepáč,ale aj tak by si sa to raz dozvedel.“
„To je v pohode moja. Aj tak ťa...hm“odmlčal sa. „Len rozmýšľam , že či by jej naozaj neublížil nejak.“
„Poďme ich hľadať“ potiahla som ho a bežali sme späť na hlavú cestu z vysokej trávy.
Asi tri hodiny sme behali ako splašený po celej dedine, ale nikde sme ich nezazreli. Možno je už sestra doma pomyslela som si.
Kubo ma išiel odprevadiť až domov. Teraz už aj on vie kde bývam.
„Zajtra ráno sa vidíme“
„Počkaj“potiahla som ho za kapucňu, čo si to chcel povedať na tej železnici, že aj tak ťa … čo?“
„Len, že ťa mám veľmi rád a za svoju rodinu si sa nemusela hambiť. Ale chápem ťa určite pre veľa ľudí by to bolo nepochopiteľné aj keď mňa to tiež zarazilo, ale nič na tom nemení čo k tebe cítim.“ Odhrnul mi s rukou ofinu z očí. „Máš krásne oči“ zalichotil mi.
Zasmiala som sa „Netáraj“
„Vážne“ povedal rozhodne. „Tak zajtra“
„Čawko“
Vbehla som do domu, nakukla som do všetkých izieb, ale Juliana nikde nebola.
„Jana? Juliana nebola doma?“
„Čo ma po nej?“
Krava krpatá. Strašne je to odporné decko.
„Naťa! Poď mi urobiť copy!“
„Urob si ich sama“
„Poviem ťa mama!“vreští na celý dom.
Sedím v kuchyni na stoličke a čakám kým sa vráti Juliana domov je už jedenásť hodín večer a zajtra je škola.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár