„Natália? Čo sa to s tebou deje?“usmievala sa na mňa mama.
Prečo sa na mňa usmieva? Usmievať som ju už nevidela dobre dlho. Len kebyže vie čo sa deje s jej dcérou, úsmev by na perách určite nemala.
„Zaľúbila si sa všakže?“ usmieva sa už od ucha k uchu.
„Čó?“ vybuchnem do veľkého rehotu. „To ti ako zišlo na um ?“ až mi slzy tečú.
„Vyzeralo to tak, zvyčajne láska sa takto prejavuje, tak som sa zrejme mýlila alebo sa mi nechceš priznať.“
„Mama“ nadýchla som sa. „Džuli nieje doma“
„A kam išla tak skoro?“
„Hm ona totiž nebola doma celú noc“
„A kde bola celú noc?“
„Neviem“
„Ale nerob si starosti ako to, že ťa odrazu zaujíma tvoja sestra? Určite sa vráti možno prespala u svojej kamošky“
Kiež by bolo tak, pomyslela som si. Mame som len prikývla.
Marko sa dovalil do kuchyne a celou silou tresol po stole.
„Čo sú toto za móresi? Keď sa ti tu neľúbi odíď si dospelý!“zvreskla naňho mama.
Ja som si schmatla desiatu a bežala som preč z domu. Autobus mi ide až o pol hodiny.
„Čav kočka“ za mnou kráča chalan, s ktorým sa mi minule podarila nemilá scénka na ulici.
„Ehm Ahoj“
„Dneska ti nieje do tancu ?“uškrnul sa na mňa.
„Žiaľ nie, prepáč ponáhľam sa“
„A kam ? Čo tak skoro začína škola?“
„Nie, musím si niečo vybaviť“
„A môžem ísť kúsok s tebou?“
„Ak sa ti chce“ a ďalej sme kráčali bez slova. Chvalabohu, že Kubo nebýva až tak ďaleko.
Zastavila som sa pri bráne.
„No ja už som tu, tak sa maj, možno nabudúce“
„Tu?“zvedavo sa opýtal. „To nemyslíš vážne dievča“
Pozerala som naňho ako na zjavenie o čom to hovorí?
„Čo sa zase stalo? Nejaký problém?“
„Hm prepáč nerozumiem ti o čom hovoríš“ otočila som sa išla som stlačiť zvonček, keď v tom ma ten chalan chytil za ruku.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár