Láska dvoch, tá je jedinečná (24.) Len my dvaja!

Zľakla som sa.
„Prestaň! Pusti ma ! Čo si to dovoľuješ! Kubooooooooooooooo!“ začala som vrieskať.
Chalan sa na mňa vrhol a zakrýval mi ústa, aby som nemohla kričať. Po chvíli sa otvorila brána. Dúfala som, že to je Kubo. No z bráni vyšla jeho sestra.
„Čo sa tu deje? Čo jej robíš? Aj ty si sa načisto pomiatol? V tejto rodine už každému šibe!“
Už vôbec som ničomu nechápala. Konečne ma pustil a odstúpil odomňa.
„Prepáč nechcel som ťa vystrašiť ja som Gabo hm Kubov brat.“
„Čo? Koľko vás je ?“
„Len 5“ zasmial sa.
„Kubo nieje doma?“ Otočila som sa otázkou na dievčinu.
„Skoro ráno odišiel z domu a nepovedal kam. Neboj určite nič zlého nerobí“
„Nie toho sa neobávam a nemysli si niečo ja nechápem ako môžu všetci na to narážať, nemôžeme byť len dobrý kamoši chalan a baba ? Si myslíte, že sa to nedá?“
„Nerozčuluj sa tu, ale ako vždy aspoň jeden cíti niečo viac“
Zostala som stáť z otvorenými ústami. To ako vážne. Pousmiala som sa.

Kráčala som už na zastávku. Mám ešte desať minút. Vytiahla som mobil. Jedna neprečítaná SMS od Kuba.
-Ahoj, ja len, že dnes prídem do školy neskôr. Odkáž profke , že som musel ísť niečo vybaviť. Ďakujem. Kubo.-
Vytočila som jeho číslo. Zvonilo to asi osemkrát a preplo ma to do odkazovej schránky. Zosmutnela som .
Nasadla som do autobusu na moju zvyčajné miesto a sledovala som známe domy , stromy, ktoré sa mi premietali pred očami skoro každý deň.

Vošla som do triedy plnej spolužiakov a usadila sa vzadu na svoje miesto. Lucia s Milkou sa hneď ku mne otočili a začali sa ma vypytovať na Kuba. Ja som len prikyvovala ani som ich nevnímala, len na Kuba som myslela. Kde len môže byť? Čo keď sa mu niečo stane. Mám oňho obavy. A vôbec nechápem prečo sa oňho bojím či zaujímam ? Asi som zaľúbená, všetci majú pravdu. Kamarátstvo to nebude.
Až keď do triedy vojde profesor, tak vtedy sa mi odoženú myšlienky od Kuba.
„Natália nám príde porozprávať o Matejovi Belovi. Slečna poďte k nám.“
Neochotne som sa postavila a niečo som mu tam odrapkala aj keď som sa vôbec neučila.

Máme už štvrtú hodinu matematiky a Kubo sa tu ešte ani neukázal. Veď mi písal, že príde. Kde toľko trčí?
Niekto konečne zaklopal na dvere. Konečne Kubo zbystrila som zrak. A naozaj Kubo vošiel dnu.
„Prepáčte pán profesor musel som si niečo vybaviť“
„Jasné chlapče Natálka mi už povedala“
Kubo sa otočil smerom ku mne a usmial sa. Už som sa nevedela dočkať kedy si ku mne prisadne.

Kubo si sadol a celú hodinu mi nič nepovedal. Ja som nechcela začať.
Huráá zazvonilo na prestávku, potešila som sa.
„No, hovor, kde si bol? Bol si ich hľadať ? Našiel si ich?“
Otočil sa ku mne a usmieval sa na mňa. Podal mi ruku, chytila som mu ju. Vyviedol ma s triedy na chodbu. Oprela som sa o stenu. On sa s rukou podoprel nadomňa. S druhou rukou ma chytil okolo pásu a pritisol k sebe a na pery mi vtisol jemný bozk.
Celú ma zaplavila horúčava, srdce mi bilo ako splašené.
„To čo?“ po chvíli som dostala zo seba.
„Nevieš?“ a zopakoval ešte raz to isté, no tentoraz sme sa už normálne bozkávali.
„Ľúbim ťa“povedal. „Prepáč musel som tu urobiť a čím skôr tím lepšie. Hneď ako prvý deň v autobuse sme sa ako tak spoznali si sa mi zapáčila. A potom na tom čaji už v tej deň som bol tebou očarený. Prepáč za ten čaj, ale musel som odísť, lebo...“ dala som mu prst pred ústa nech mlčí. Prilepila som sa k nemu a bozkala ho. „Aj ja ťa ľúbim“
Pokračoval: „A ešte, keď som sa dozvedel, že si dneska išla za mnou, no musel som. Viem moja sestra ti to povedala všakže si to pochopila? A potom videla ako si sa usmiala. Som tak rád, že to cítiš tak ako ja.“
„Áno, u mňa je to rovnako.“

Potom mi porozprával ako bol hľadať brata a že ich našiel v jednom opustenom dome, kde sa zabávali. Iba oni dvaja. Usmievali sa na sebe. Dozvedel sa od nich, že sa do seba hneď zaľúbili a strávili spolu príjemný večer. Nemohla som tomu veriť, ale potom mi volala sestra, že je to pravda. Už len bolo dúfať, že Miro bude slušný chalan a nebude kradnúť a biť sa.

Po škole som spolu s Kubom nasadla do autobusu na zvyčajné miesto. Kubo ma objal okolo ramien. Len tak sme sedeli, rozprávali sa a smiali. Konečne spolu len my dvaja.
„Ľúbim ťa Nati, len Teba navždy.“


Koniec

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu