Mŕtvy duch, osamelý už, sedí na kocke z ľadu, chlad necíti, chladný je on sám. Zimu miluje, rád v nej žije, sám v samote, ničivej ale bielej snehovej záhrade. Poletuje z ľahka, sem a tam, premýšla o sebe, smútku a láske, čo kedysi mal. Silný mráz ho hreje pri srdci. V ľadovom objatí ako duch ducha, čo kedysi mal rád Čo zažil v živote v teplom, zelenom, nie ako teraz, v zimnom, mrazivom, chladnom a bielom. Blog 4 0 0 0 0 Komentuj