a pozorujem nočnú obluhu,
plnú jasných hviezd,
ktoré mi blisajú do očí.
Nadherná je to noc,
teplá a plná ticha,
krásna a zároveň smutná,
pre toho, kto na ňu pozerá sám.
Sama v tichu sedím,
na oblohu hladím,
macka k sebe túlim,
a na teba myslím.
S myšlienkami som u teba,
tvoj obraz mám pred sebou,
byť, tak teraz s tebou,
to by bola nádhera.
Čo teraz robíš?
Pítam sa seba samej.
Kde sa len túlaš?
Keď nesedíš pri mňe.
S myšlienkami u teba,
na stoličke
v chladnom vánku
zaspávam.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár