Smutná duša zomrela, v čiernej tme sa ocitla. Sama v tom svete pustom, obklopená v svetle tmavom. Mŕtva duša plakala, že smutný osud dostala. Živí jej ho vzali, mŕtvy vysmiali. Zničená duša sama letela lesom, ostatné sa jej vysmievali hrozivým hlasom. Obracali sa jej chrbtom, ukazovali na ňu prstom. Utríznená duša, ani po smrti pokoj nemala. Celé dni so smútkom v očiach chodila, celé noci zas preplakala. Nikdy, jej nikto neponúkol ochranu. Nikdy, necítila radosť, že by ju mal niekto rád. Nikdy, necítila byť šťastná. Nikdy, necítila byť lúbená. Nikdy! Smutný osud smutná duša mala. Blog 5 0 0 0 0 Komentuj