Tepom mesta naplnená
Opojil ju život práve
Oporu jej tvorí stena
Popísaná obitá
Pripravená skúsiť všetko
Od steny sa odliepa
Žije svoj sen o živote
Nič jej nohy nepodkopne
Túžby a spomienky splynuli naoko
Smeje sa nahlas, tancuje divoko
Odhodlaná, smädná, šťastná odtrhla sa z reťaze
S minulosťou vyrovnaná, nič ju naspäť neviaže
Pod hviezdami z halogénu
Stála pravde tvárou v tvár
Ešte privonia raz k svojmu mestu
A zloží srdce na oltár
Ľúbila spomienku, ľúbila jeho
No zmenil sa príliš v hre svetla a tieňov
Ľúbila spomienku
Tá tvár už dnes nemá
Okúsi slobodu
A poddá sa zmenám
(júl 2009)
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár