Ona sa zamračila a nevedela, čo je príčinou jeho zvláštneho premenlivého sa správania. Pomyslela si, že sa musí len viacej snažiť. Možno je to len ten typ, ktorého treba riadne postrčiť.
Šla teda skúsiť svoje šťastie neskôr, poobede. Prišla pred jeho chyžu. Vymyslela si zámienku, aby nebola jej návšteva zbytočná. Chcela, aby jej opravil zničené čižmu, ktorú tak nešetrila pri úteku do hôr. Zaklopala, no nik neotváral, asi je preč. Aj tak ale skúsila otvoriť.
Dvere zavŕzali a otvorili sa dokorán. Po váhaní nakoniec oboma nohami vkročila do jeho sveta. Bola okúzlená. Tá krásna a dráždivá vôňa rozliatych farieb, olejov a tušu. Zdalo sa jej akoby vošla do neba. Nebolo pekné na oko, ona ale nahliadla za rúško viditeľné. Vo všetkom tom chaose bol predsa len poriadok. Vtedy si uvedomila, že Ralf je naozaj umelec. Začala po ňom túžiť ešte viac. Sadla si na ufúľanú válendu, hoci sa jej biele šaty zašpinili. Začala lisovať v jeho básniach a pozerať si jeho zápisky. Bola unesená. Zistila, že Ralfovi ide skutočne o hĺbku veci. Nie je povrchný. Túži po niečom omnoho väčšom, než je viditeľné okom. To ju napĺňalo túžbou a niečím, v čo tajne dúfala, že jedného dňa príde.
Je to možné?
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár