Už dlho som sa nevypísala. Možno preto to prišlo tak zrazu. 

Poznáš ten pocit? Veď ten, ktorý vraví, že je niečo zle. Nevieš čo, ale vieš, že to tak nemá byť. Nepamätáš si to tak. Tvoj život si už nepamätáš taký, aký bol. Ja si to tak už nepamätám.

Každý z nás si niečo pamätá. Jeden má zážitky, iný povinnosti a ďalší možno informácie. Aj ty si rád pamätáš. Každý si rád pamätá, ľudia si radi pamätajú, aby sa mali o čom rozprávať. Ja sa vlastne nerada rozprávam. S ľuďmi už vôbec nie. Rada prežívam. Pamätám si obrazy, momenty, emócie a túžim si ich pamätať navždy. No niekedy neviem, dokedy chcem aby to navždy trvalo. 

Každý nás učí ako sa správať, no nie čo cítiť. To je to umenie života. Možno to, čo nám ako ľuďom chýba. 

Sú miesta, ktoré v nás nezanechajú nič. Potom sú miesta, ktoré v nás zanechávajú vodopád pocitov. Miesta, na ktoré sa treba vrátiť. Aby sme si ich mohli pamätať. Na týchto miestach sa o tom neuvažuje. Tie niesu ako ľudia, zanechajú ti to na ceste. Dúfajúc, že sa k nim vrátiš. Aby si si pamätal. 

Ak sa zajtra zobudím, chcem si pamätať len málo. To, že nezáleží odkiaľ vietor fúka, lebo keď zasvieti slnko aj rieka sa trbliece. 

A fialové kvety. 

Ďakujem.  

 Vyznanie
Komentuj
 fotka
soraya  1. 4. 2018 22:25
Tiež ma dnes chytilo nutkanie po dlhom čase písať. Ale čo som napísala, som zmazala.
Asi sa cítim nejako podobne. Dnes mám ten pocit, ktorý vraví, že je niečo zle..
 fotka
antifunebracka  2. 4. 2018 16:17
Pekne píšeš veľmi
 fotka
primitiv  6. 2. 2021 11:13
Pekne si to napísala. Hlavne tá veta "Každý nás učí ako sa správať, no nie čo cítiť." To som sa nikdy poriadne nenaučil.
Napíš svoj komentár